Spoznávali sme krásy Vyšných Valíc

24. mája 2023

Cieľom našej exkurzie bola krajina okolo Vyšných Valíc, v súčasnosti už málo známa, ale zato očarujúca, s rozmanitou prírodou, s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. V druhú májovú sobotu sme objavovali krásy Vyšných Valíc spolu s laickou verejnosťou z okresu Rimavská Sobota, medzi ktorými nechýbali ani mladí ľudia.

Na úvod sme všetkým zúčastneným predstavili Valickú dolinu, ktorá patrí medzi výnimočné doliny Gemera. Zo severu ju uzatvára hradba vulkanických kopcov v tvare oblúka a tá ju chráni pred severnými, studenými vetrami, čím vytvára v doline priaznivé klimatické pomery. Sopečný materiál z vulkanických kopcov sa postupne zosúva a obohacuje pôdu v okolí Vyšných Valíc. Tieto prírodné faktory vytvorili v doline výborné podmienky na pestovanie viniča, na rozvoj kedysi známeho valického ovocinárstva, a ovplyvnili aj charakter prírodných ekosystémov.

Z Valickej doliny sme stúpali po zelenej turistickej značke na Deškov hrad a na Deravú skalu do nadmorskej výšky 403 m. n. m.. Deškov hrad je zosunutým mohutným skalným blokom a pôvodne bol súčasťou Deravej skaly. Podobné, ale menej nápadné, zosuvové bloky sa nachádzajú aj v iných častiach sopečného oblúka. Všetky vznikli činnosťou vtedajších potokov, ktoré podmývali okraje vulkanických vrchov, tie strácali stabilitu a ich časti sa zosúvali dole svahom. Jana Garayová zo Správy CHKO Cerová vrchovina nám počas stúpania k Deravej skale poskytla zaujímavé informácie o výskyte veľkých šeliem, ktorých prítomnosť bola zachytená neďalekou fotopascou.

Po dosiahnutí vrcholu Deravej skaly sa nám otvorili nádherné výhľady na Valickú dolinu a jej okolie. Veronika Rízová zo Správy CHKO Cerová vrchovina nás na tomto mieste informovala o polohe, veľkosti a význame biocentra Hradište – Deravá skala – Valice. Ide o hodnotné územie vzhľadom na súvislosť komplexu lesných porastov, ktoré nadväzujú na lúky a pasienky v okolí Valíc. Práve tieto rôznorodé životné podmienky poskytujú priestor pre širokú paletu druhov rastlín a živočíchov. Deravá skala je významnou geologickou lokalitou, avšak v súčasnosti nie je zabezpečená územnou ochranou.

Po krátkom oddychu na vrchole Deravej skaly sme sa vrátili tou istou cestou naspäť do Vyšných Valíc. Čakala nás ešte druhá časť našej poznávacej exkurzie. Pokračovali sme na lúky a pasienky, na ktorých hospodári miestny gazda z Vyšných Valíc. Tu sme obdivovali vzácne orchidey, mohutné košaté jarabiny oskorušové (Sorbus domestica) a inú zaujímavú flóru. Martin Matúš zo Správy CHKO Cerová vrchovina nám pod jednou približne 200 ročnou oskorušou pútavo priblížil jej málo známy príbeh. Pôvod našej pravdepodobne najstaršej ovocnej dreviny je udávaný z oblasti Stredomoria. Existujú aj teórie, kde sa jej pôvod udáva nielen do Stredomoria, ale okrajovo aj do priestoru nášho územia. Na naše územie sa pravdepodobne rozšírila postupom Rímskej armády, kde vojaci používali jej sušené plody ako prostriedok na potlačenie rôznych zažívacích problémov. Oskoruša domáca sa pestovala hlavne v našich vinohradníckych oblastiach. Častokrát sú jediným dôkazom toho, že sa na danom mieste vo veľkom pestoval vinič. Valice so svojou bohatou vinohradnícko-ovocinárskou históriou sú toho živým príkladom, v katastri obce a blízkeho okolia ich nájdeme niekoľko desiatok. Miestni majú pre túto kráľovnú sadov svoje pomenovanie „Kasafa“, „Kasai/y“. Plody oskoruše využívali na priamy konzum, pálenku, či krmivo pre ošípané. Okrem využitia jej plodov (maličké hruštičky/jabĺčka) sa vyžívalo aj jej vysoko odolné drevo, ktoré sa používalo pri výrobe namáhaných dielov ako boli zuby na súkolia mlynských náhonov, závitové tyče do lisov na víno, či na výrobu najkvalitnejších tiel hoblíkov. V súčasnosti sa plody spracovávajú najmä na oskorušovicu – vzácny destilát. Oskoruše vyskytujúce sa v okrese Rimavská Sobota sú menej známe či už laickej, ale aj odbornej verejnosti. Najznámejšie oblasti jej výskytu sú od rieky Moravy, Bošácej, Modry, Myjavských kopaníc, Modrého Kameňa.

Väčšina vstavačovitých (orchidey) na Slovensku je zákonom chránená. Valická dolina nám umožnila pokochať sa pohľadom na tri druhy orchideí: vstavač purpurový (Orchis purpurea), vstavač trojzubý (Orchis tridentata), prilbovku bielu (Cephalanthera damasonium). Pre niektorých účastníkov to bolo prvé zoznámenie sa s voľne rastúcimi orchideami v prírode. Výskyt lúčnych a pasienkových druhov – v tomto prípade je reprezentantom vstavač trojzubý – je priamo viazaný na pravidelné tradičné obhospodarovanie, pasenie či kosenie. V prípade, že sú lokality dlhodobo neobhospodarované, početnosť na lokalite klesá, možný je i úplný zánik výskytu druhu na takýchto opustených miestach. Avšak niektoré orchidey uprednostňujú čiastočné zatienenie krovinami alebo stromami a vyhľadávajú polotieň – takým je napríklad práve vstavač purpurový.

Ďalšie zaujímavé informácie z navštívených lokalít nám poskytli aj Ján Vigoda (špecialista na staré odrody ovocných stromov), Eva Belanová a Lenka Papáčová zo Správy CHKO Cerová vrchovina, Drahoš Blanár zo Správy NP Muránska planina, Stanislav Pýcha (dobrovoľný strážca prírody a ornitológ). Ďakujeme všetkým zúčastneným za ich záujem, účasť a podporu. Naša vďaka patrí aj miestnemu gazdovi, ktorý nám umožnil vstup na lúky a pasienky v jeho vlastníctve.

Naspäť domov sme sa vrátili príjemne unavení, s hlavou plnou informácii, zážitkov a dojmov z tohto krásneho kúta Slovenska.