PR Dálovský močiar (1999; Veľká nad Ipľom; 14,8 ha). Zvyšok aluviálnych lúk a vŕbových krovín v povodí rieky Ipeľ tvorí útočisko pre viaceré ohrozené druhy flóry a fauny, vytvára podmienky pre existenciu a reprodukciu viacerých druhov hlavne obojživelníkov a vtákov, keďže je situovaný v intenzívne využívanej a výrazne antropicky ovplyvnenej poľnohospodárskej krajine.

 

PR Horný Červený les (1974; Veľký Blh; 11 ha) Predmetom ochrany sú staré stromy (dub letný a dub cerový), ktoré boli v minulosti hniezdiskom vzácneho vtáčieho druhu južných polôh Slovenska – krakle belasej európskej (Coracias garrulus L.).

 

PR Kerčík  (1983; Šávoľ; 1,2 ha). Predmetom ochrany je lokalita bohatého výskytu ponikleca lúčneho českého (Pulsatilla pratensis ssp. bohemica Skalický) v stepných teplomilných rastlinných spoločenstvách Cerovej vrchoviny.

 

PR Príbrežie Ružinej (1997; Divín, Ružiná; 40,77 ha). Rezervácia sa rozprestiera medzi obcami Divín a Ružiná, v prítokovej časti Budínskeho potoka do vodnej nádrže a zaberá aj časť vodnej plochy. Územie bolo vyhlásené z dôvodu zabezpečenia ochrany významného hniezdneho a migračného biotopu vtáctva na strednom Slovensku s výskytom vzácnych druhov vodného vtáctva, obojživelníkov, fytofilných rýb s trvalým výskytom vydry riečnej (Lutra lutra L.).

 

PR Ružínske jelšiny (1988; Ružiná; 13,2 ha). Vyhlásená z dôvodu ochrany komplexu zamokrených lúk a rôznych vývojových štádií jelšového lesa slatinného charakteru s prechodom k mezofilnej dúbrave. Zaujímavosťou v tomto území sú jelše s tzv. barlovitými koreňmi.

 

PR Pokoradzké jazierka – (1993,22; 8049 ha, 15,8729 ha – OP) jazierka v terénnych depresiách so vzácnymi močiarnymi biotopmi. Vo vyšších polohách sa nachádzajú skalné selektívne vyvetrané  útvary s lesostepnou vegetáciou.

 

PR Kurinecká dubina  – (1952,1982; 5,96 ha) dvoj etážový porast v hornej etáži s vyše tristo ročnými dubmi letnými, ktoré v súčasnosti plnia predovšetkým hniezdnu funkciu pre dutinové druhy vtáctva.

PR Svetlianska cerina – (1976; 15,3 ha) a PR Horný Červený les (1974; 11,2 ha), ako aj CHA Hikoriový porast – (1965; 48,56 ha), všetky územia predstavujú aj významné zalesnené enklávy v poľnohospodársky využívanej krajine ako ekostabilizačné prvky.

 

PR Ťahan – (1997; 6,05 ha) jedná sa o komlex lesných biotopov dubovo-hrabových a zmiešaných dubových lesov, s výskytom črievičníka papučkového (Cypripedium calceolus L.), kosatca dvojfarebného (Iris variegata L.) a iných druhov z čeľade vstavačovitých (Orchideaceae).

 

PR Vodná nádrž Gemerský Jablonec – (2000, 32,029 ha) významná  reprodukčná a migračná lokalita pre vodné vtáctvo vo vtokovej oblasti vodnej nádrže. V území boli zaznamenané viaceré ohrozené a vzácne druhy vtákov ako aj rastlín.

 

Prírodné pamiatky

PP Krivánsky potok (1999; Podkriváň, Píla pri Mýtnej, Mýtna; 10,23 ha). Predmetom ochrany je horný tok Krivánskeho potoka v dĺžke cca 2,65 km (a časť jeho prítoku – Bzovského potoka) s pobrežnou vegetáciou, s výskytom chráneného a ohrozeného druhu flóry – perovníka pštrosieho (Matteuccia struthiopteris L., Tod.).

PP Lipovianske pieskovce (1990; Lipovany; 0,13 ha). Vyhlásené na ochranu vedecky významného geologického profilu, stratotypovej lokality lipovianskych pieskovcov s výskytom zaujímavých pieskovcových sférických konkrécií (pieskovcových gúľ) a paleontologicky hodnotných skamenelín. Slúži ako náučná lokalita s informačnými panelmi.

Chránený areál

CHA Volavčia kolónia (1992; Mikušovce, Rapovce, Muľka; 2,23 ha). Predstavuje územie, ktorého predmetom ochrany je hniezdna kolónia volavky popolavej (Ardea cinerea L.) pri obci Rapovce. V povodí rieky Ipeľ je jediná. V tomto území boli úpravami toku narušené prirodzené hniezdne možnosti volaviek. Svojím rozsahom a počtom aktívnych hniezd cca 10-12 je jedinečná na strednom Slovensku.

 

CHA Alúvium Blhu – (1991; 2,79 ha) niva potoka Blh, porastená súvislými porastmi chránenej paprade perovníka pštrosieho Matteuccia struthiopteris L., Tod.) v spoločenstve s jelšou lepkavou.

CHA Martinovská nádrž – (1988,14; 5508 ha) umelá vodná nádrž, biotop pre hniezdenie vodného vtáctva, ktoré sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou druhov najmä zúbkozobcov, potápkovitých, kačicovitých , chriašteľovitých druhov, ale aj spevacov, bahniakov a dravcov.

CHA Kúpna hora (2000; Poltár; 16,87 ha). Pôvodný, málo narušený dubovo-hrabový porast s výskytom chráneného, vzácneho a endemického druhu flóry Slovenska šafranu dvojfarebného (Crocus discolor). Zaujímavosťou je, že tento druh sa viaže na travinno-bylinné spoločenstvá kosných lúk a pasienkov. Jeho výskyt v lesnom poraste je ojedinelý a vzácny. Ide o najjužnejšie situovanú lokalitu v Stredoslovenskom regióne.

 

CHA Pod šťavicou (2002; Hrabovo; 9,7646 ha). Chránené územie zaberá podsvahovú zamokrenú depresiu v aluviálnej časti rieky Ipeľ. V komplexe vysoko bylinných ostricových porastov krovinných fytocenóz a jelšových lesov sa vyskytuje kriticky ohrozený druh flóry Slovenska a glaciálny relikt kosatec sibírsky (Iris sibirica L.),ohrozené druhy ostríc – ostrica trstnatá (Carex caespitosa L.) a ostrica Buekova (Carex buekii Wimmer) a vzácna a ohrozená korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris L.). Lokalita je významná aj zastúpením obojživelníkov, plazov a vtáctva.

 

PR Hrabovo (1997; Kalinovo; 15,5 ha; ochranné pásmo 6,4 ha). Chránené územie predstavuje aluviálnu lúku mezofilného charakteru. Je jedným z posledných nálezísk kriticky ohrozeného druhu korunkovky strakatej (Fritillaria melleagris L.) na Poiplí. Zachovanie tohto druhu na lokalite je podmienené pravidelným kosením a zachovaním vodného režimu územia.

 

CHA Jasenina (1990; Ďubákovo; 3,2138 ha). Chránené územie bolo vyhlásené na územnú ochranu pôvodnej slatinno-rašelinnej vegetácie. Rastie tu niekoľko chránených a ohrozených druhov rastlín z čeľade vstavačovitých, napr. vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis Rchb.), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea L.). Významným z regionálneho hľadiska je výskyt rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia L.), ktorá je jedným zástupcom ríše mäsožravých rastlín. Z drevín tu vzácne rastie aj vŕba trojtyčinková (Salix triandra L.), ktorá sa tu vyskytuje na jednej z najsevernejšie položených lokalít. Územie, ktoré je pramennou oblasťou riečky Kokávka, leží na rozvodnici riek Ipeľ a Rimava.

 

CHA Rovnianska gaštanica (1990; Rovňany; 2,05 ha). Chránený areál patrí medzi významné lokality gaštana jedlého v oblasti Revúckej vrchoviny. Rastie tu približne 100 gaštanov jedlých (Castanea sativa Mill.), pričom niektoré dosahujú obvod až vyše 5 m a odhadovaný vek je 200 – 250 rokov. Hoci najstaršie jedince už odumierajú, ich miesto nahradzujú semenáče a výmladky z pôvodných gaštanov, čím dokazujú možnosť ich pestovania v tejto klimatickej oblasti. Lokalita slúži ako objekt na prehĺbenie poznatkov o biológii a ekológii tejto dreviny a zároveň pre pedagogické, výchovné a turisticko-rekreačné účely.

 

CHA Hikóriový porast (1965; Teplý vrch; 48,63 ha). Územie chráneného areálu predstavuje lesné porasty s aklimatizovanými cudzokrajnými drevinami – hikóriami.