Syseľ pasienkový v územnej pôsobnosti CHKO Cerová vrchovina

Syseľ pasienkový v územnej pôsobnosti CHKO Cerová vrchovina

Syseľ pasienkový  (Spermophilus citellus) je hlodavec a patrí do čeľade vevericovitých. Žije v kolóniách. Najradšej má pasienky s nízkou vegetáciou. Živí sa steblami tráv, kvetmi, semenami rastlín a hmyzom. Telo má pretiahnutý tvar a na konci každej končatiny má pazúriky, ktoré slúžia na vyhrabávanie podzemných skrýš. Hrabe prechodné a trvalé nory. Prednými končatinami a čiastočne aj zubami si hrabú zem pod brucho a odtiaľ ju zadnými nohami vyhadzujú za seba. Na zimu si vchody zvnútra uzatvoria hlinou.  

Až šesť mesiacov v roku – od októbra do marca, prežije v zimnom spánku. Počas zimného spánku syseľ úplne znehybnie. Teplota jeho tela klesne z 37° na 6°C. Ak telesná teplota klesne pod 5°C, tak sa začne cicavec „triasť od zimy“. Vtedy sa zo zásoby podkožného tuku produkuje v organizme teplo, preto má syseľ na jar iba polovicu svojej jesennej hmotnosti. Počas jarných a letných mesiacov si robia aj zásoby potravy vo svojich podzemných obydliach, tie však neslúžia ako zásoby na zimu. Na území Slovenska si nevytvára zimné zásoby. Rozmnožuje sa len jedenkrát za rok, od mája do júna rodia samičky po 25 dňoch gravidity 3 až 8 mláďat.

Terajšie územie jeho výskytu v územnej pôsobnosti CHKO Cerová vrchovina je oveľa menšie ako kedysi – je rozdrobené a ostrovčekovité. Malé ostrovčekovité populácie sú náchylné na vyhynutie kvôli príbuzenskému kríženiu, chorobám, predátorom alebo nepriazni počasia. Tento stav je zapríčinený postupným úpadkom pasenia a zarastaním plôch. Správa CHKO Cerová vrchovina je zapojená do projektu LIFE Syseľ – Ochrana sysľa pasienkového, ktorý má za úlohu zlepšenie stavu populácie a biotopu tohto druhu, zapojenie vlastníkov a obhospodarovateľov pozemkov a reštitúcie jedincov z populačne a geneticky vhodných lokalít. Projekt zastrešuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie BROZ.

Syseľ je zákonom chránený druh a jeho spoločenská hodnota je 690 € (Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z.). Rovnako je prísne chránený aj podľa Bernského dohovoru v zmysle prílohy II. Podľa smernice Európskej únie o biotopoch voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín patrí medzi druhy európskeho významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia – územia európskeho významu.


Text a foto: Mirko Krajči