SKCHVU 021 Chránené vtáčie územie Poiplie (ďalej len CHVÚ Poiplie)

Bolo vyhlásené Vyhláškou MŽP SR č. 20/2008 Z. z. zo 7.1.2008, ktorou sa vyhlasuje CHVÚ Poiplie, účinnou od 1.2.2008. Nachádza sa v Banskobystrickom kraji v okresoch Veľký Krtíš a Lučenec a v Nitrianskom kraji v okrese Levice. CHVÚ Poiplie predstavuje úzky pás územia nadväzujúci na vodný tok Ipeľ v úseku medzi mestom Šahy a obcou Veľká nad Ipľom. Územie CHVÚ zasahuje do územnej pôsobnosti Správy CHKO Cerová vrchovina a CHKO Štiavnické vrchy.

Ťažobná činnosť v území CHVÚ Poiplie

Do územia CHVÚ Poiplie nezasahuje určené ani navrhované prieskumné územie (PÚ), chránené ložiskové územie (CHLÚ) ani dobývacie priestory výhradných ložísk (DP).V najvýchodnejšej časti územia sa nachádzajú viaceré ložiská nevyhradených nerastov – štrkopieskov a pieskov.

Ťažba bola ukončená na ložiskách: Trebeľovce – Láza a Holiša.

Ložiská s rozvinutou ťažbou sú: Mikušovce, Veľká nad Ipľom a Panické Dravce.

Odporúčania a pripomienky k ťažbe

• Ťažbu suroviny uskutočňovať len v mimo hniezdnom období a to od 01. júla do 28. februára;
• Zároveň pri postupe ťažby v priestore vysádzať priebežne autochtónne dreviny, aby sa postupne vytvorila aspoň prírodná hluková/optická bariéra (určí sa bližšie v pláne rekultivácie);
• Po ukončení ťažby upraviť ťažobný priestor v súlade s požiadavkami odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny (určí sa v pláne rekultivácie minimálne pol roka pred ukončením ťažobnej činnosti);
• Zabezpečiť, aby nedochádzalo k úhynu resp. zraneniam chránených živočíchov počas realizácie prác (§ 35 zákona č. 543/2002 Z. z.;
• Zamedziť šíreniu inváznych druhov rastlín na otvorené a odkryté plochy, v prípade ich náletu zabezpečiť ich likvidáciu (§ 7 b zákona č. 543/2002 Z. z.);
• O nevyhnutnom výrube stromov na lokalite (§ 47 zákona č. 543/2002 Z. z.) je potrebné vydať rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny, tento plánovať mimo vegetačného obdobia (t. j. od 01.10 do 31.03. príslušného kalendárneho roka);
• Dbať na dodržanie § 3 a § 4 zákona o všeobecnej ochrane prírody a krajiny.

Rekultivovať / Nerekultivovať

Rekultivačné práce pozostávajú z navážky zeminy, rozprestretím podorničnej a orničnej vrstvy, na ktorej bude realizovaná biologická rekultivácia, čiže úprava fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy a založenie TTP.

Podmienky zo strany ochrany prírody a krajiny

• Zasypávanie ťažobných priestorov vykonávať v priebehu mesiacov august až október a dbať na to, aby sa vylúčila možnosť zasypania chránených živočíchov;
• Pri postupe ťažby v priestore priebežne vysádzať autochtónne dreviny, aby sa postupne vytvorila hluková/optická bariéra;
• Pri prevoze zeminy zamedziť šíreniu inváznych druhov rastlín (IDR).

Nerealizovaním rekultivácie štrkoviska je predpoklad vzniku zmien, ktoré v procese sekundárnej sukcesie nastali na uvedenej lokalite. Plánovanou ťažbou sa na plochách materiálových jám vytvorili sekundárne vodné a mokraďové biotopy, ktoré sú zároveň vhodné aj ako potravne a hniezdne biotopy pre cieľové druhy vtákov, ale aj pre iné živočíchy v CHVÚ Poiplie. Stav mokrade a jej zložiek odporúčame posúdiť vo vegetačnom období, konzultovať s investorom napr. o vybudovaní rekreačného areálu a rybníkov pre športové rybárstvo a pod…

Foto: Ing. Šaňová. august 2018

Novovytvorené biotopy

• Z hľadiska cieľových druhov vtákov CHVÚ Poiplie, takto nanovo vzniknuté biotopy majú potenciál najmä pre druhy ako rybárik riečny (Alcedo atthis), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), menej pre brehuľu hnedú (Riparia riparia), včelárika zlatého (Merops apiaster), kaňu močiarnu (Circus aeruginosus), ale aj pre iné taxóny vertebrát a evertebrát, ako aj druhov rastlín viazaných na mokraďové biotopy;
• Ak je ťažba nepretržitá tieto druhy nezahniezdia, ale ak by sa ťažba prerušila na dobu aj cca 2 týždne hlavne v mesiacoch marec až júl je potrebné zakryť tieto steny haluzinou, alebo pri dlhodobom prerušení zošikmenie týchto stien, čo zabráni prípadnému zahniezdeniu;
• Ťažobné priestory sú pravidelne monitorované pracovníkmi Správy CHKO Cerová vrchovina, ako aj neštátnymi organizáciami (SOS Birdlife Slovakia a pod.);
• Obmedzenia pre ťažbu sú následne riešené len lokálne v prípade zahniezdenia druhov vtákov a nie celoplošne (v období od 1.3. do 31.7. kalendárneho roka);
• Vzájomnou komunikáciou sa hľadajú kompromisné riešenia medzi využívaním územia a ochranou prírody.

Využitie územia po ťažbe

• Hĺbka suroviny štrkopieskov sa pohybuje v rozmedzí od 3,10 – 5,00 m, teda priemerne 4,00 m;
• Po ukončení ťažby uvažuje investor s vybudovaním rekreačného areálu a rybníka pre športové účely;
• Rekultivácia je nákladná a tak prevažná časť priestorov po ťažbe štrku zostáva bez nej na prirodzenú sukcesiu;
• Stav mokrade a jej zložiek odporúčame posúdiť vo vegetačnom období, konzultovať s investorom napr. o vybudovaní rekreačného areálu a rybníkov pre športové rybárstvo a pod…

Nerekultivovaný ťažobný priestor, Foto: Ing. Šaňová, august 2018

Pripomienky v rámci IPK k novele zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

V rámci § 6 a v rámci § 28 je potrebné riešiť aj limity na záber biotopov vplyvom realizovaných činností a kumulatívny záber biotopov, čo v preklade znamená:

• Stanoviť a ukotviť v zákone stanovenie limitov, do akého % je možné pripustiť záber biotopov a riešenie kumulatívnych vplyvov.
• Sledovať kumulatívny vplyv jednotlivých plánovaných činností v územiach NATURA 2000 v jednotlivých biotopoch alebo biotopoch druhov, ktoré sú predmetom ochrany.

Záver

V závere si dovolím upozorniť, že každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa ods. 2 § 28 zákona, je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody (príslušný okresný úrad – odbor starostlivosti o životné prostredie) a požiadať príslušný orgán ochrany prírody o vydanie odborného stanoviska podľa § 28 ods. 4 zákona k návrhu plánu alebo projektu.

Plánovanou ťažbou sa na plochách materiálových jám vytvoria sekundárne vodné a mokraďové biotopy, ktoré sú zároveň vhodné aj ako potravné a hniezdne biotopy pre cieľové druhy vtákov, ale aj pre iné druhy živočíchov a rastlín v SKCHVÚ 021 Poiplie. Mokrade, prirodzené a sekundárne vodné biotopy tvoria súčasť ekosystémov, v ktorých aj za relatívne krátku dobu sekundárnou sukcesiou dôjde k významným zmenám v prospech živých zložiek prírody (flóra, fauna). Zároveň si treba uvedomiť aj skutočnosť, že CHVÚ bolo vyhlásené aj na ochranu biotopov pre druhy vtáctva, ktoré sú naviazané na biotopy trvalých trávnych porastov (napr. prepelica poľná (Coturnix coturnix), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola rubicola) alebo strakoš kolesár (Lanius minor) a rozširovanie otvorených vodných plôch spôsobených ťažbou štrku, môže v krajine vytvoriť neadekvátny pomer suchozemských a vodných biotopov. Preto v budúcnosti pri plánovaní otvárok ložísk bude treba brať do úvahy aj túto skutočnosť. Podobne pri rekultivácii ťažobných priestorov, kde v súvislosti s elimináciou pomeru biotopov bude potrebné brať do úvahy aj prípadné zasypávanie ťažobných jám.

Text: Ing. Ingrid Šaňová (zo Zborníka prednášok z XX. odborného seminára SZVK, 8.-9. 11. 2018 v Novom Smokovci)