Invázne druhy rastlín v CHKO Cerová vrchovina

 Medzi invázne druhy Slovenskej republiky patria tie nepôvodné druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú zaradené v prílohe č. 2 a prílohe č. 2a vyhlášky č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Boli sem zaradené druhy, ktoré spôsobujú najväčšie problémy, resp. ktoré majú najväčší negatívny vplyv na naše pôvodné druhy a ich biotopy a najviac menia krajinu. Viažu sa na ne ustanovenia § 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (v znení neskorších predpisov). Je zakázané ich držať, prepravovať, dovážať, chovať/pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi alebo ich vypúšťať do voľnej prírody. Vlastník, správca, užívateľ pozemku je povinný sa starať o pozemok tak, aby nedochádzalo k rozšíreniu týchto druhov na jeho pozemku a v prípade výskytu inváznych druhov je povinný ich odstraňovať.

Od 4.8.2016 je účinné Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1141/2016 z 13.júla 2016, ktorým sa prijíma zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2015. Ďalšie druhy do zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie boli doplnené Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1267/2017 zo dňa 12. júla 2017. Všetky druhy zo zoznamu musia byť monitorované cez „systém dohľadu“ a v prípade ich objavenia na území Slovenskej republiky je potrebné pristúpiť k okamžitej eradikácii a informovať o ich výskyte Úniu a susedné štáty. V prípade druhov, ktoré už sú na území Slovenskej republiky rozšírené, je štát povinný zabezpečiť ich systematickú eradikáciu a zabrániť ich šíreniu za hranice do susedných štátov.

Veľmi často sa v území CHKO Cerová vrchovina vyskytuje rastlinný druh zo zoznamu nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie a zároveň invázny druh z prílohy č. 2a vyhlášky č. 24/2003 Z. z. –  glejovka americká (Asclepias syriaca)Tento druh bol pôvodne na naše územie introdukovaný zo Severnej Ameriky ako medonosná rastlina. Plody majú tvar podlhovasto vajcovitých mechúrikov, v ktorých sa vytvoria semená s dlhým bielym páperím. Rastlina je jedovatá. Rozmnožuje sa generatívne (semenami, ktoré sa pomocou páperia ľahko šíria vetrom) aj vegetatívne (rozrastaním plazivého podzemku a tvorbou nových bylí).

V súčasnosti sa glejovka americká (Asclepias syriaca), ako aj iné invázne druhy rastlín, šíri v území CHKO primárne z poľovných krmovísk a záhrad.  Sekundárne sa populácie glejovky rozrastajú kvôli nevhodným poľnohospodárskym postupom, kedy sa počas dozrievania plodov rastlina pokosí alebo pomulčuje, čím sa plody rozsejú v smere kosby. Ďalším nevhodným postupom je absencia obhospodarovania na lokalitách výskytu. Invázne druhy rastlín majú tendenciu potláčať a obsadzovať lokality pôvodných prírodných a poloprírodných biotopov, čo má za následok zníženie biodiverzity a ubúdanie pôvodných druhov.  Poľnohospodárstvu taktiež spôsobujú výrazné straty na úrode.

Správa CHKO Cerová vrchovina pravidelne monitoruje existujúce alebo zaznamenáva nové lokality inváznych druhov rastlín, predovšetkým glejovky americkej (Asclepias syriaca) a spolupracuje s dotknutými vlastníkmi, užívateľmi a s príslušnými orgánmi ochrany prírody v súvislosti s odstraňovaním. To zahŕňa upozorňovanie na lokality výskytu, informovanie o základných vlastnostiach inváznych druhov rastlín, o metódach ich odstraňovania a možnosť súčinnosti pri likdvidácií. Výrazne negatívnym javom, ktorý podporuje šírenie inváznych druhov rastlín, sú pozemky s nevysporiadaným vlastníctvom. V území CHKO Cerová vrchovina sa však nájdu aj príklady dobrej praxe, kedy predovšetkým užívatelia javia záujem o spoluprácu a odstraňujú invázne rastliny vhodným spôsobom. Na niektorých problematických lokalitách sú vykonávané manažmentové opatrenia zamerané na likvidáciu glejovky pracovníkmi Správy CHKO Cerová vrchovina, dobrovoľníkmi a strážou prírody.

text: Jakub Melicher; ŠOP SR (http://www.sopsr.sk/invazne-web/)
foto: Jakub Melicher, Lenka Papáčová, Jana Garayová