Príbeh Svetlianskej ceriny a 50 rokov jej ochrany
Ako sa začala ochrana
Prvý krok k ochrane tejto lokality urobil Pavel Nôžka zo Svetlej v r. 1972, ktorý bol predsedom JRD (Jednotné roľnícke družstvo) Svetlá, v okrese Rimavská Sobota. Podal návrh na jej ochranu s odôvodnením výskytu veľmi vzácneho vtáčieho druhu krakle belasej v riedkom lesnom poraste so vzácnymi starými dubmi cerovými košatého vzrastu.
Dňa 30.10.1976 bola Svetlianska cerina vyhlásená za chránené územie. V tejto prírodnej rezervácii platí 4. stupeň ochrany a nachádza sa v katastrálnom území obce Hrachovo, na okraji južného predhoria Slovenského rudohoria. Jej súčasná výmera je 15,30 ha.
Krakľa belasá
Predmetom ochrany sa stala krakľa belasá s nádherne, až exoticky sfarbeným perím v rôznych odtieňoch modrej na hlave a krídlach. Uprednostňuje riedke alebo pasienkové lesy s výskytom solitérnych (osamotených) starých stromov s dutinami, v ktorých môže zahniezdiť. Dostatok potravy jej dokáže zabezpečiť krajina s pestrou mozaikou lúk a pasienkov so solitérnymi stromami, v ktorej nájde množstvo veľkých druhov hmyzu i drobných stavovcov. Takýto charakter pasienkových biotopov, tzv. „Panónskych hájov“ mala Prírodná rezervácia Svetlianska cerina (v okrese Rimavská Sobota aj prírodné rezervácie Kurinecká dubina a Horný červený les). Posledné páry krakle belasej tu však pravdepodobne hniezdili v r. 1980 – 1982.
Čo sa časom zmenilo
V dôsledku vylúčenia lesohospodárskych zásahov postupne dochádzalo k zarastaniu lokality mladými drevinami, ktoré rýchlo dorástli až do korún starých stromov. Tým znemožnili voľný prílet kraklí do ich dutín. Zmeny obhospodarovania na väčšom území, okolité monotónne polia kultúrnych plodín im už nedokázali poskytnúť dostatok potravy. U starých jedincov dubov cerových s odhadovaným vekom 150-180 rokov dochádza v dôsledku zarastania k urýchľovaniu ich prirodzeného dožívania. Ako svetlomilné dreviny neznášajú zatienenie inými drevinami a preto sa ich zdravotný stav zhoršuje. Zmena lokality na súvislý lesný porast spôsobila ústup a zánik aj ostatných živočíšnych i rastlinných druhov vyžadujúce pasienkové, presvetlené stanovištia. V súčasnosti sa v lesnom poraste okrem duba cerového vyskytujú aj iné dreviny ako hrab obyčajný, buk lesný, čerešňa vtáčia, breza previsnutá, dub letný a zimný, borovica lesná, lipa malolistá. Lesné porasty na území rezervácie sú v súkromnom vlastníctve.
V r. 1985 bola navrhnutá tzv. Rekonštrukčná úprava troch chránených území krakle belasej v Rimavskosobotskom okrese, konkrétne pre Svetliansku cerinu, Kurineckú dubinu a Horný červený les. S cieľom prinavrátiť im pôvodný pasienkový charakter boli okrem iného navrhnuté aj čiastočné lesohospodárske zásahy do spodnej etáže a zabezpečenie vypásania upravených plôch hospodárskymi zvieratami. Nakoniec sa nikdy neuskutočnili. V roku 1985 sa však podarilo zrealizovať zoologický prieskum zameraný na výskyt krakle belasej vo Svetlianskej cerine (aj v Kurineckej dubine a Hornom červenom lese) členmi Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Rimavskej Sobote. Mal negatívny výsledok aj napriek informáciám miestnych obyvateľov o výskyte krakle.
Výskumy a iné
Vo Svetlianskej cerine sa uskutočnilo viacero výskumov, napr. v r. 2002 výskum chrobákov a v r. 2004 mykologický výskum Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Jedným z posledných výskumov bol v r. 2012 výskum pôdnej makro fauny, ktorý zabezpečila Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Výsledkom bol nález ojedinelých druhov, ktoré poukazujú na málo narušené lesné prostredie.
V r. 2013 pracovníci ŠOP SR, Správy CHKO Cerová vrchovina premerali v južnej časti rezervácie obvody kmeňov 89 mohutných jedincov duba cerového a hraba obyčajného. Obvody boli merané vo výške 130 cm a pohybovali sa u duba v hodnotách 185 až 370 cm a u hraba presahovali 300 cm.
V decembri 2025 až januári 2026 bol zrealizovaný zásah v južnej časti rezervácie, v druhej stromovej etáži za účelom presvetlenia korún najstarších stromov a tým k podpore ich vitality.
Prečo má rezervácia význam aj dnes
Predmetné územie bolo vyhlásené za chránené územie prioritne z dôvodu ochrany krakle belasej, ktorá sa tu pravdepodobne už dlhšiu dobu nevyskytuje. Je však potrebné zdôrazniť, že Prírodná rezervácia Svetlianska cerina s výskytom starých jedincov stromov je v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine významným a zriedkavým „útočiskom“ vzácnych druhov, najmä tzv. dutinových hniezdičov (ďatle, sovy, rôzne druhy malých spevavcov), chrobákov a iných bezstavovcov i stavovcov. Z tohto hľadiska má ochrana lokality s vysokou biodiverzitou význam aj v súčasnom spomínanom sukcesnom štádiu nástupu zapojeného lesa a aj z dôvodu napĺňania vedecko-výskumných a kultúrno-náučných cieľov.
Týmto by sme radi oslovili aj študentov vysokých škôl. V prípade záujmu o spracovanie študentských prác sú v súvislosti s rezerváciou vhodné najmä tieto témy: prírodovedný výskum zameraný na rôzne cieľové skupiny a ich ekologické nároky, mapovanie výskytu inváznych druhov, nelegálnych skládok alebo iných negatívnych javov.
Zdroj informácii: Rezervačná kniha prírodnej rezervácie Svetlianska cerina
K 45.výročiu vyhlásenia Prírodnej rezervácie Svetlianska cerina bol zverejnený článok v časopise Chránené územia Slovenska.
Foto: Lenka Papáčová, Martina Péliová, Želmíra Ružičková
Mapový podklad spracovala Veronika Rízová.
Porovnanie vzhľadu územia z r. 2020 a r. 1950:
