Havrany čierne, známe tiež ako havrany poľné, patria ako celá čeľaď krkavcovitých vtákov do radu spevavcov, podobne ako napríklad drozdy alebo sýkorky. Sú pomerne veľké, vážia približne 500 g a rozpätie krídel sa pohybuje okolo 90 cm. Sú celé čierne s fialovým až tmavomodrým leskom. Dospelé jedince majú v okolí zobáka belavú lysinu. Ľudia si ich občas mýlia s krkavcami, ktoré sú však oveľa väčšie, prípadne s vranami popolavými, ktoré majú telo sivé.
Havrany sú rozšírené v takmer celej Európe a v Prednej a Strednej Ázii. Na Slovensku hniezdia hlavne na rovinách a v pahorkatinách. Hniezda si stavajú v stromoradiach, vetrolamoch, často však aj v parkoch či na cintorínoch v mestách. Vytvárajú hniezdne kolónie, ktoré môžu pozostávať aj z niekoľkých desiatok párov. Veľké kolónie havranov môžeme nájsť napríklad v Trnave, Poprade, Košiciach, Michalovciach a Rimavskej Sobote.
V Rimavskej Sobote sa najväčšia havrania kolónia nachádza v Záhrade 1. mája. Hniezdi tu približne 120 párov havranov. Na sídlisku Rimava a v jeho užšom okolí hniezdi približne 45 párov. Ďalšia kolónia pozostávajúca z približne 20 párov sa nachádza na Rožňavskej ulici. Menšie kolónie z 3 – 7 párov sa nachádzajú aj v ďalších častiach mesta, napríklad na ulici Školská, Družstevná a areáli nemocnice. V celom meste tak hniezdi približne 220 – 250 párov týchto fascinujúcich vtákov. V regióne nájdeme ešte havranie kolónie v Tornali (pozostáva z približne 60 párov) a v blízkosti železničnej stanice pri obci Lenartovce (hniezdi tu približne 100 párov).
Havrany sú veľmi starostliví rodičia. Páry ostávajú spolu až do smrti jedného z partnerov. Znášku s 3 – 6 vajíčkami zohrieva väčšinou samica, samček jej pritom nosí potravu a občas ju vystrieda. Po 18 – 19 dňoch sa vyliahnu mláďatá, ktoré sú tak ako mláďatá ostatných spevavcov slepé a holé. Samička ich počas prvých dní neustále zohrieva a kŕmi ich len samček. Keď sú už väčšie a dokážu si udržať telesnú teplotu, kŕmia ich obaja rodičia spoločne. Mladé opúšťajú hniezdo vo veku približne 30 – 35 dní, ostávajú však naďalej s rodičmi, ktoré ich stále dokrmujú a pripravia na samostatný život. V tomto období opustia mesto a presunú sa na polia, kde sa živia rastlinnými výhonkami, semenami, hmyzom, bezstavovcami a malými cicavcami, hlavne hrabošmi.
Na jeseň odlietajú na zimoviská v západnej Európe, napríklad Francúzsku. Kŕdle havranov, ktoré môžeme v zime vidieť v Rimavskej Sobote, pochádzajú zo severných častí Európy, prevažne z Ruska. Naše havrany sa zo zimovísk vrátia koncom februára, keď od nás zimujúce jedince odletia na svoje hniezdiská. Tak sa môže zdať, že havrany sú u nás celý rok a ani nie sú sťahovavé.
Keďže havrany sú koloniálne a na pomerne malom území sa sústredí väčší počet jedincov, môže sa nám javiť, že sú „premnožené“. Nie je to však tak. Na Slovensku ich hniezdi približne 10 000 – 17 000 párov a ich početnosť je klesajúca. V Európe bol za posledných 50 rokov zaznamenaný rapídny pokles početnosti hniezdnej populácie tohto druhu.
Text a foto: Monika Gálffyová, Gemersko-malohontské múzeum