V dňoch 20 až 22. februára 2023 sme sa ako partneri projektu zúčastnili na zaujímavom workshope “Heritage interpretation and experience design for boosting visitors’ satisfaction” (Interpretácia dedičstva a dizajn zážitkov pre zvýšenie spokojnosti návštevníkov). Jednalo sa už o tretí workshop v rámci medzinárodného projektu VIMOMA (Experience design and nature conservation via VIsitor MOnitoring and MAnagement in protected areas). Workshop sa konal v Novom Sade v Srbsku.

Cieľom podujatia bolo vyškoliť partnerov projektu (zástupcovia z univerzít a správ chránených území) zo šiestich krajín (ČR, SR, PL, HU, RS, BA)  o význame prírodného a kultúrneho dedičstva pre návštevníkov chránených území. V rámci workshopu sa diskutovalo o využití rôznych interpretačných nástrojov s cieľom vzdelávať návštevníkov a zlepšiť tak ich povedomie, vzťah ako aj zážitky v prírode. Predstavili a vyskúšali sme si rôzne techniky a nástroje využiteľné nielen v rámci prírodného prostredia, ale aj v návštevníckych centrách či virtuálne (360° tour).

Súčasťou workshopu bola aj sprevádzaná túra na území najstaršieho národného parku  Srbska – NP Fruška Gora. V návštevníckom centre  po úvodnej prezentácii  pracovníci NP poskytli doplňujúce  informácie. Túra v dĺžke cca 12 km, viedla južnou časťou NP.  Prevažne lesnatú krajinu s jarným aspektom svetlomilných rastlín, vystriedali ovocné sady, vinice a políčka s ojedinelými usadlosťami. Sprievodcovia pre oddych vybrali okolie  jedného zo 16 zachovaných ortodoxných kláštorov – Manastir Staro Hopovo. Okružná trasa sa vracala  popri impozantnom pamätníku Slobody. Národný park sa vyznačuje vysokou návštevnosťou počas celého roka, organizované sú rôzne podujatia. Poznávanie prírodných a kultúrnych hodnôt umožňuje sieť turistických a náučných chodníkov s príslušnou infraštruktúrou. NP propaguje aj tradičné obhospodarovanie okolitej krajiny  a jej  kulinárske produkty a umenie.

Tým, že sa workshop konal v meste Nový Sad a v jeho blízkom okolí, mali sme dostatok príležitostí spoznať aj históriu a atmosféru tohto mesta. Jedná sa o relatívne mladé mesto, územie na ktorom sa rozkladá bolo dosídlené až koncom 17. storočia obchodníkmi po porážke a stiahnutí sa Turkov z oblasti. Dôvodom na osídlenie bola blízkosť strategicky významnej pevnosti Petrovaradín, na skale nad ohybom Dunaja. Dobový názov mesta bol Racka varoš – Srbské mesto, podľa staromaďarského označenia Rács pre Srbov alebo tiež Petrovaradinski Šanac. Súčasné meno Novi Sad bolo mestu udelené v roku 1748 v súvislosťou s jeho povýšením na slobodné kráľovské mesto panovníčkou Máriou Teréziou. Mesto bolo vtedy prevažne srbské, avšak žili tu viaceré menšiny – Maďari, Nemci, Židia, Bulhari, Rusíni a ďalší. Častokrát sa jednalo o kolonizáciu vyprázdnených území podporovanú rakúskou vládou. Z juhu prichádzali ďalší Srbi, ale aj príslušníci iných národností utekajúcich pred Turkami. Mesto sa ďalej rozvíjalo a bolo etnicky pestré, čo dokladajú budovy vystavané v rôznych slohoch, avšak prítomnosť mnohých mokradí v blízkosti Dunaja a jeho slepého ramena obmedzoval rast mesta smerom k nemu.

V rámci projektu sa plánujú ešte dva workshopy – v Budapešti a záverečný v Banskej Bystrici. Viac informácií o projekte: tu.

Autori článku: Mgr. Lenka Balážovičová, PhD. (UMB, Fakulta prírodných vied Banská Bystrica), RNDr. Lenka Papáčová (ŠOP SR, Správa CHKO Cerová vrchovina), Mgr. Jozef Limánek (ŠOP SR,  Správa NP Malá Fatra)

Fotografie: RNDr. Lenka Papáčová (ŠOP SR, Správa CHKO Cerová vrchovina)