Starostlivosť o zákazníka, monitorovanie spokojnosti a potrieb sú bežné činnosti, s ktorými sa stretávame v komerčnej praxi. Obchodné spoločnosti pravidelne realizujú prieskumy, aby poznali spokojnosť svojich klientov a prípadne sa inšpirovali ich názormi a potrebami pre neustále zlepšovanie kvality a prispôsobovali výrobky a služby požiadavkám a potrebám zákazníkov.
Ako monitorovanie potrieb zákazníka vyzerá v oblasti prírodného turizmu?
Aj tu ide o kvalitu zážitku, avšak „konečný produkt“ nie je vysokoobrátkový spotrebný tovar, ale objekt, ktorý citlivo reaguje na spôsob a množstvo „ užívania“. O to viac je potrebné poznať potreby a názory návštevníkov a pracovať s nimi umne a cielene tak, aby sa aj vĺčik nasýtil aj ovečka ostala žiť. Rozdiel oproti komerčným marketingovým rámcom je v tom, že v prípade prírody musíme zohľadňovať aj určité limity, tzv. únosnosť územia. Poznanie a rešpektovanie únosnosti je nevyhnutná súčasť procesu riadenia prírodného turizmu, aby sme prírodné hodnoty mohli zachovať. Prírodné zdroje často krát nie sú obnoviteľné a ich poškodenie alebo zničenie môže mať dopad na fungovanie prítomných ekosystémov a teda aj na nás ľudí.
Pre udržateľný rozvoj prírodného turizmu je preto potrebné sledovať návštevnosť (počty návštevníkov), zároveň je však veľmi dôležité poznať názory a potreby návštevníkov (kvalitatívny prieskum) , aby ponuka v prírodnom turizme mohla vyhovieť obom stranám – aj zachovaniu prírodných hodnôt, aj potrebám a očakávaniam návštevníkov. Na sledovanie návštevnosti sa v praxi často používajú tzv. sčítače – zariadenia, ktoré umožňujú nepretržité počítanie cyklistov na cyklotrasách, chodcov na chodníkoch a turistických trasách, jazdcov na koni, bežkárov, vodákov a pod. Tieto údaje sú potom využívané pre manažment miest a obcí, chránených území, turistických trás a cyklotrás a pod. Kvalitatívny prieskum sa realizuje ideálne priamym anketovaním v teréne, ale digitálna doba ponúka aj možnosti zberu dát formou online dotazníkov.
Správa chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina v spolupráci s Občianskym združením PRONATUR realizovala v letných mesiacoch kvalitatívny prieskum názorov návštevníkov CHKO Cerová vrchovina. Dotazník pozostával zo 16 otázok, ktorých zodpovedanie trvalo približne osem minút. Do ankety sa zapojilo 162 návštevníkov, z čoho 36 dotazníkov bolo realizovaných v maďarskom jazyku s návštevníkmi z Maďarska. Prevažná časť prieskumu sa realizovala v lokalite náučného chodníka Šomoška, menšia časť v Gemerských Dechtároch a Fiľakove. Výsledky prieskumu nám poskytli cenné informácie o vnímaní chráneného územia, o spokojnosti návštevníkov s existujúcou infraštruktúrou, informovanosťou a službami ako sú ubytovanie a stravovanie v regióne a aj o tom, čo by bolo vhodné v území zlepšiť.
Dotazník otvárala otázka o vnímaní úlohy a poslania chránenej krajinnej oblasti. Takmer navlas rovnakú dôležitosť majú vo vnímaní návštevníkov v chránenej krajinnej oblasti ochrana prirodzených biotopov, flóry a fauny (25% respondentov), turizmus a rekreácia (23%) a zachovávanie kultúrnych a historických hodnôt (22%). Viac ako desatina návštevníkov vyzdvihuje aj dôležitosť vzdelávania a informovania o ochrane prírody a približne rovnaký počet návštevníkov vníma aj úlohu chránenej krajinnej oblasti pri podpore rozvoja miestnej ekonomiky. Citlivá úroveň vnímania poslania chráneného územia zo strany respondentov bola výrazne podporená aj ochotou rešpektovať (až 97% respondentov) určité časovo-priestorové obmedzenia s ohľadom na ochranu druhov a biotopov, čo sa týka prístupu do územia (najmä v období rozmnožovania živočíchov).
Pre polovicu respondentov to bola prvá návšteva územia Cerovej vrchoviny a takmer dve tretiny respondentov tvoria jednodňoví návštevníci. Priemerná veľkosť skupiny sú štyria ľudia, najčastejšie prichádzajú návštevníci vo dvojiciach. Až 46% opýtaných pricestovalo na návštevu územia Cerovej vrchoviny na odporúčanie známych a 34% získalo informáciu na internete. Priemerný vek respondenta bol 43 rokov, rovnako zastúpení boli muži aj ženy.
Návštevníci CHKO Cerová vrchovina sú vo veľkej väčšine zo Slovenska, do územia sa dopravujú hlavne autom a hlavným lákadlom je pre nich predovšetkým pešia turistika a zážitok v prírode, častým cieľom návštevy sú geologické lokality.
Priemerné výdavky na osobu a deň za ubytovanie, stravu, dopravu, nákupy a rôzne poplatky predstavujú 39,67 EUR. Návštevníci chráneného územia Cerovej vrchoviny by boli ochotní zaplatiť aj za vstupné do vybraných lokalít chráneného územia (37%), za sprievodcovské služby (25%), za ukážky ľudových remesiel (20%), za požičanie bicyklov a elektrických bicyklov (11%). Mnohí návštevníci by boli ochotní zaplatiť za sociálne zariadenia.
V hodnotení kvality ponuky infraštruktúry a služieb boli otázky škálované v hodnotách veľmi spokojný – stredne spokojný – nespokojný – nevyužil som. Približne deväť z desiatich opýtaných je veľmi spokojných alebo spokojných s kvalitou turistických chodníkov (89%), čistotou a poriadkom (93%), atmosférou a vzhľadom územia (90%), orientačnými prvkami (91%), možnosťami parkovania (87%), informačným servisom (86%) a atraktívnosťou pamiatok (91%). S ponukou stravovacích, ubytovacích služieb a možnosťou nákupu potravín a suvenírov vyjadrili respondenti priemernú spokojnosť. Návštevníci najčastejšie nehodnotili kvalitu cykloturistických trás a sprievodcovských služieb, nakoľko ich počas svojho pobytu nevyužili.
Viac ako polovica – 54% opýtaných – by sa v prípade možnosti výberu rozhodla pre certifikovanú službu, 14% sa uspokojí s necertifikovanými službami. Viac ako 30% v otázke certifikácie služieb neprejavilo preferenciu.
Návštevníci územia odporúčajú zlepšiť najmä kvalitu ubytovacích a stravovacích služieb, informovanosť o atraktivitách a dbať na kvalitu turistických chodníkov. Návštevníci by uvítali vybudovanie možností pre cykloturistiku a iné športové aktivity, ako aj zavedenie sprievodcovských služieb. Hlavne zahraniční návštevníci upozornili na absenciu moderného návštevníckeho centra a na horšiu dostupnosť územia verejnou dopravou. Mnohí respondenti využili možnosť otvorenej otázky a poskytli konkrétne nápady ako vylepšiť pobyt návštevníkov v území, napr. budovaním sociálnych zariadení, inštalovaním väčšieho počtu informačných tabúľ, opravou vyhliadky na Mačacej a podobne.
Prieskum návštevníkov bol realizovaný vďaka cezhraničnému projektu „Budovanie kapacít pre manažment chránených území v Karpatoch pre integrovanie a harmonizovanie ochrany biodiverzity a miestny socio-ekonomický rozvoj“. Na záver chceme poďakovať pánovi Jakubovi Babicovi, pani Anne Felédyovej a pánovi Patrikovi Kaszovi za pomoc pri zbere údajov.
V prípade potreby si môžete kompletné výsledky dotazníkového prieskumu stiahnuť v samostatnom dokumente:
Dotaznikovy prieskum Cerova vrchovina 2021
Text: Zuzana Okániková, Ján Kadlečík
Foto: Veronika Rízová
