Prvý Východoslovenský tábor ochrancov prírody sa konal v roku 1977. Odvtedy už ubehlo 47 rokov a za ten čas vychoval veľa mladých ľudí k láske k prírode, prehĺbil ich poznatky a znalosti o nej, vzbudil záujem aj o poznávanie a ochranu menej známych prírodných lokalít. Ochrana prírody a krajiny sa tu mnohým dostala „pod kožu“ a ďalej sa jej venujú a zaujímajú v osobnom a možno aj v pracovnom živote. Tábor je významným miestom stretnutia odborníkov z rôznych prírodovedných smerov, kde si môžu vymieňať medzi sebou tie najaktuálnejšie informácie a posúvať ich zrozumiteľným spôsobom ďalej medzi laickú verejnosť. Zároveň pomáha aj regiónu zmapovať, preskúmať, či potvrdiť výskyt vzácnych druhov živočíchov a rastlín, hodnotných biotopov a získať nové informácie o stave ekosystémov a jeho zložiek. Aktivity tábora citlivo usmerňujú miestne obyvateľstvo k poznaniu regionálneho prírodného dedičstva, akým spôsobom ho chrániť, starať sa o neho a prípadne využívať k rozvíjaniu miestneho prírodného turizmu.

V  letných dňoch 29.7.-5.8.2023 sa konal 47.ročník Východoslovenského tábora ochrancov prírody  v lokalite Burda, v katastrálnom území obce Rovné, v okrese Rimavská Sobota. Zúčastnilo sa ho 356 ľudí. Konkrétne osoby, ktoré stoja za zorganizovaním tábora, za čo im patrí naša veľká vďaka a obdiv sú: RNDr. Miroslav Fulín, CSc. (ZO SZOPK Bocian), Mgr. Kristína Voralová (Správa CHKO Latorica, ÚV SZOPK), RNDr. Janka Fulínová (ZO SZOPK Bocian), Ing. Michal Kopka, Ing. Stanislav Margicin, Simona Tholt, Juraj Dudovič, Mgr. Ján Voral, Ing. Alexandra Voral Tomášová. Spoluorganizátori tábora boli Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, Správa chránenej krajinnej oblasti Latorica, Obecný úrad Rovné, Pieninský národný park, Národný park Slovenský kras. Nezištnú pomoc táboru a priateľské zázemie poskytlo miestne obyvateľstvo, najmä pani starostka obce Rovné – Jaroslava Ďurove, majiteľ areálu – Peter Behúl, správca areálu – Vladimír Zelina, starosta obce Potok – Roman Kulifaj a ďalší.

Miesto konania tohtoročného tábora sa nachádzalo v územnej pôsobnosti Správy CHKO Cerová vrchovina pri geografickej hranici pôvodného Východoslovenského kraja, ktorý existoval v čase zrodu tábora pred 47 rokmi. Oblasť bola málo známa a preskúmaná, tým však bola zaujímavá na spoznávanie v rôznych prírodovedných oblastiach. My na Správe CHKO Cerová vrchovina sme radi privítali možnosť prvý krát spolupracovať na príprave a realizácií takéhoto tábora, bola to pre nás nová, zaujímavá a cenná skúsenosť. Jednotlivé sekcie pod vedením odborníkov, na ktorých sa zúčastňovali účastníci tábora boli rozmanité a vybrať si niekedy nebolo až také jednoduché, posúďte sami: detská, speleologická (jaskyne), chiropterologická (netopiere), batrachologická a herpetologická (obojživelníky a plazy), lepidopterologická (motýle), heteropterologická (bzdochy), orthopterologická (koníky, kobylky), coleopterologická (chrobáky), teriologická (veľké cicavce – šelmy), ornitologická (vtáky), hymenopterologická (čmele, osy, včely), odonatologická (vážky, šidlá), floristická (vyššie rastliny), geologická (minerály, horniny, skameneliny), mykologická (huby), dendrologická (stromy a dreviny), arachnologická (pavúky), pracovná (praktická ochrana) sekcia a sekcie zamerané na ovady, mravce, kliešte a parazity. Podľa slov RNDr. Miroslava Fulína CSc. bolo špecifikum tohto tábora to, že do vedenia a činnosti odborných sekcií sa prihlásil rekordne vysoký počet odborníkov a že sa vrátil do niekdajších podmienok stanovania, ale s pomocou ochoty a sponzorstva bol zabezpečený účastníkom komfort, na aký boli zvyknutí v posledných rokoch.

Trasy odborných exkurzii sa realizovali z táboriska Burda smerom na opustený magnezitový lom na lokalite Bába na Sušianskom vrchu, na obec Polom, obec Krokavu, obec Potok, na vyhliadku nad Ratkovskou Suchou. Navštívené boli aj lokality v okolí obce Kameňany, Ratkovské Bystré, Klenovec, Ratková, územie európskeho významu Drienčanský kras, chránený areál Alúvium Blhu, prírodná rezervácia Tŕstie a iné.

Mnohí ľudia sa zúčastňujú tábora každoročne. Zažili tu úžasné dobrodružstvá ako deti, teraz sú tu ako dospelí ľudia so svojimi rodinami a odovzdávajú svoje nadobudnuté životné skúsenosti a poznatky o prírode zase svojim deťom. Veríme, že tento kolobeh nič nenaruší a že tábor vychová ďalšie mladé generácie s citom a porozumením k prírode.

Text: Želmíra Ružičková

Foto: Mirko Krajči, Želmíra Ružičková