Každoročne uhynie pod kolesami áut aj množstvo obojživelníkov pri  jarnej migrácii, počas ktorej putujú na miesto rozmnožovania a v ceste im stoja frekventované cestné komunikácie.  Aby sa tomu čiastočne predišlo aspoň na niektorých lokalitách Slovenska, stavajú sa pri cestách dočasné zábrany. Tie ich zachytia, následne sa  jedince väčšinou dvakrát počas dňa pozbierajú a vo vedrách prenesú cez problematickú cestnú komunikáciu.  Koncom leta sa obojživelníky vracajú späť na svoje zimoviská. Táto migrácia je rozložená na dlhšie časové obdobie, neprebieha tak masovo a viditeľne ako je to na jar.  Budovanie dočasných zábran pri cestách pre ochranu obojživelníkov je len krátkodobé a málo efektívne riešenie.  Vhodnejším riešením by bolo plánovať nové cesty už s migračnými podchodmi a pri starých cestách tieto úseky rekonštruovať vhodne aj z hľadiska zabezpečenia migrácie obojživelníkov. Migračné podchody by viedli popod cestné komunikácie a nielen obojživelníky by mali možnosť bezpečne prejsť na druhú stranu cesty. Dobré príklady máme nato najmä v zahraničí a zopár menších je už aj na Slovensku. Najvýznamnejším opatrením na ochranu obojživelníkov je však ochrana a zachovanie mokradí v krajine. U obojživelníkov dospelé jedince nakladú počas reprodukčného obdobia veľa vajíčok, ale bez prítomnosti mokradí nemôže prebiehať ich ontogenetický vývin (z vajíčka na dospelý jedinec).

Neďaleko vodnej nádrže Hostice (okres Rimavská Sobota) v Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina prebiehalo stavanie žabích zábran v dĺžke cca 400 m z dôvodu kolízie obojživelníkov s autami na najproblematickejšom mieste cestnej komunikácie. Ďalších cca  500 m je tu bez zábran, ale aj tam prebieha počas migrácie kontrola a prenos jedincov počas kritického obdobia.

Táto činnosť aktívnej ochrany sa koná pravidelne každý rok a je zameraná na zníženie mortality ropuchy bradavičnatej na predmetnej lokalite. V priebehu marca a apríla migrujú zo svojich zimovísk (polia a lesy) na miesta, kde sa vyliahli, čiže do vodnej nádrže Hostice. Našou úlohou bolo zastaviť ich pomocou zábran na ich migračnej trase, ktorú majú geneticky zakódovanú a ktorá križuje aj dotknutú cestnú komunikáciu. Jedince boli zachytené a následne denne prenášané cez kritický úsek cestnej komunikácie na druhú stranu, odkiaľ mohli pokračovať vo svojej migračnej trase smerom do vodnej nádrže Hostice.

Tejto záchrannej akcie sa zúčastnili pracovníci Správy CHKO Cerová vrchovina a dobrovoľníci. Všetkým zúčastneným patrí  veľké ĎAKUJEM za ich dobrovoľnú prácu, ktorou prispeli k aktívnej ochrane miestnej populácie ropuchy bradavičnatej.

Text: Želmíra Ružičková

Foto: Csaba Balázs, Veronika Rízová, Lenka Papáčová