Škrapy nepatria k najrozšírenejším krasovým javom Tuhárskeho krasu. Napriek tomu sa nám podarilo zistiť niekoľko typov v oblasti jaskyne Mara medvedia na zalesnenom vápencovom chrbte pri Divíne. Škrapy sú najjednoduchšie a rozmermi najmenšie povrchové krasové javy, ktoré patria k mikroformám reliéfu. Predložený príspevok podáva populárno-náučnou formou pre širokú verejnosť charakteristiku škrapov Tuhárskeho krasu. Cieľom je najmä stručne charakterizovať ich typológiu a informovať verejnosť o význame tohto územia. Škrapy vznikajú rozpúšťacou činnosťou vody obohatenej o oxid uhličitý na krasovom povrchu, alebo pod pôdnou vrstvou. Spravidla sa vytvárajú na skrasovatených svahoch s rôznym sklonom a môžu mať veľkosť od niekoľko centimetrov až po niekoľko metrov. Na väčších plochách môžu škrapy vo všeobecnosti vytvárať aj škrapové polia.

Tuhársky kras sa nachádza v geomorfologickej oblasti Slovenského rudohoria, v celku Revúcka vrchovina a podcelku Cinobanské predhorie. Neveľké krasové územie sa rozprestiera medzi obcami Divín, Tuhár a Ružiná v okrese Lučenec, v Banskobystrickom kraji. Krasové javy sa koncentrujú prevažne na severozápadnú časť územia, kde sa nachádza aj Mara medvedia jaskyňa. Jej vchod sa otvára na kopci Dúpa 1 km juhozápadne od Divínskeho hradu pod 4,5 m vysokým vápencovým bralom v nadmorskej výške 345 m. n. m. Ako jedna z mála verejnosti voľne prístupných jaskýň k nej priamo nevedie chodník. Názov jaskyne pochádza od Mary z Divína – dievčaťa, ktoré väčšiu časť svojho života strávilo v prírode a podľa povesti v tejto jaskyni chovalo medvedie mláďa vlastným mliekom. Šikmo klesajúca, 13 m dlhá jaskyňa vznikla asi pred 6 mil. rokmi, keď Tuhársky kras tvoril súvislý celok s Divínskym hradným vrchom i s ostatnou časťou Slovenského rudohoria. Jaskyňa pravdepodobne predstavovala ponor povrchových vôd. Vody v podzemí postupne rozširovali šikmú tektonickú poruchu v prúžkovanom mramore, v ktorom je jaskyňa vytvorená. V jaskyni našli úkryt aj ľudia pilinskej kultúry z neskorej doby bronzovej (15. až 12. storočie pred Kr.), o čom svedčia úlomky keramiky v jaskynných usadeninách (jaskyňu zamerali: Ľ Gaál, L. Kunštár, I. Adam – 1985).

Ďalšie dve jaskyne sa nachádzajú na Divínskom hradnom vrchu: Divínska hradná jaskyňa s dĺžkou 106 m priamo pod hradnými múrmi a Divínska vináreň s dĺžkou 10 m v úpätí kopca.

Mapa lokality s okolitou krajinou

Krasové javy v tejto oblasti boli orientačne preskúmané Ľ. Gaálom a P. Ženišom /Uhorské 1986/, ktorí v rámci 22. ročníka Tábora ochrancov prírody (TOP-u) podrobnejšie preskúmali kameňolom pri Tuhári a jeho okolie, kameňolom pri Ružinej, hradný vrch Divín a kopec Dúpa pri Divíne. Boli tu zaregistrované nasledovné anorganické prírodné hodnoty: náučne hodnotné geologické odkryvy, škrapy, skalné bralá a krajinné dominanty, výplne krasových kavern a depresií, jaskyňu a niekoľko minerálov. Škrapy, v porovnaní s inými krasovými územiami Slovenska, sú v Tuhárskom krase vyvinuté len veľmi slabo a netvoria reprezentanívnejšie koncentrácie. Na kopci Dúpa pri Divíne ich vzhľad čiastočne znehodnocuje pomerne hustý lesný porast, no pri chodníku, vedúceho od konca obce po hrebeni k jaskyni Mara medvedia na stýčených vrstvách svetlosivých vápencov sú dobre sledovateľné.

Nám sa podarilo v okolí jaskyne vymapovať niekoľko typov:

1. Jarčekovité škrapy (Rinnenkarren) v počiatočnom štádiu – strmo uložené vrstvy po strmých plochách – Triasové vápence, popri Margecansko-lubeníckej línii s dĺžkou cca 15 cm a šírkou 1 cm.
2. Tuhársky mramor – vrstevnaté rohovcové vápence – s dĺžkou cca 50 cm a šírkou 1,5 až 2 cm.

3. Jarčekové škrapy – vyvinuté sú často na strmo uložených vrstevných plochách s dĺžkou cca 28 cm a šírky cca 1,5 cm .

4. Žliabkovité škrapy (Rillenkarren) pri jaskyni Mara medvedia. Prekvapením pre nás boli žliabkovité škrapy . Vyskytujú sa na strmo uloženej ploche s dĺžkou cca 25 cm a šírkou do 1 cm.

5. Hrotovité škrapy – vystupujú na lokalite až do výšky 1 m nad povrch.

Krasový reliéf Tuhárskeho krasu nie je intenzívne rozvinutý, čoho príčinou je pravdepodobne to, že po výzdvihu územia po andezitovom vulkanizme odkrytie vápencového povrchu bolo len čiastočné a krasovatenie prebiehalo len na niektorých miestach. Vtedy vznikli pravdepodobne aj krasové javy odkryté v tuhárskom kameňolome a jeho okolí. Preto považujeme za veľmi dôležité spolupracovať s jeho vlastníkom a snažiť sa ho aktívne zapojiť do procesu ochrany tejto významnej anorganickej a krajinárskej hodnoty regiónu, čo sa nám doposiaľ úspešne darí.

Použitá literatúra:

Gaál, Ľ. 1987: Zhodnotenie anorganických prírodných javov Tuhárskeho krasu z hľadiska ochrany prírody. Prehľad odborných výsledkov 22. Tábora ochr. prír., Lučenec, 7-15.

Ložek, V. – Horáček, I. – Gaál, Ľ. 1987: Stratigrafický výskum jaskyne Mara medvedia pri Divíne. Prehľ.odb.výsl. 22 Tábora ochr.prír. Lučenec, 17-26.

Gaál, Ľ. – Ženiš, P. 1989: Výskum Tuhárskeho krasu v Revúckej vrchovine. Spravodaj SSJ, 1/1989, Lipt. Mikuláš, 3-7.

Gaál, Ľ., 2015: Jaskyne Divínskeho hradného vrchu. Aragonit, 20, 2, Liptovský Mikuláš, 75-78.

Tento článok je zverejnený aj v časopise ŠOP SR „Chránené územia Slovenska“, v čísle 102 (str.62): tu.

Text a fotky: Ing. Ingrid Šaňová, Správa CHKO Cerová vrchovina