Ani daždivé počasie nás neodradilo od plánovanej exkurzie do Drienčanského krasu – územia európskeho významu. Potvrdilo sa, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečený turista. Dáždniky, pršiplášte, nepremokavá obuv, teplý čaj bola naša nevyhnutná výbava, pretože dážď nás sprevádzal celou cestou.

Od obecného úradu Drienčany naše kroky viedli po trase náučného chodníka s informačnými tabuľami najprv na bývalú faru, kde pôsobil významný spisovateľ štúrovskej generácie Pavol Emanuel Dobšinský. Cez dažďové kvapky sme si z tohto miesta vychutnali pohľad na obec Drienčany a malebnú okolitú krajinu. V súčasnosti je na fare zriadené múzeum slovenskej rozprávky. Odtiaľ naša cesta smerovala ku krasovému jazierku, ktoré sa napĺňa vodou len počas daždivého počasia. Keď sa voda vyparí počas suchého obdobia, jazierko ostane bez vody. Ak by sme prišli v správnom období, počuli by sme na tejto lokalite „kunkanie“ nenápadnej kunky žltobruchej. V prípade, že by ju niekto ohrozoval, ukáže, prečo sa volá žltobruchá. Od jazierka sme prešli zarastajúcimi pasienkami a lesom k riečke Blh. Nachádza sa tu drevený altánok, v ktorom sme si dali krátku pauzu a otvorili sme tému – „botanické okienko“. Porozprávali sme sa o rastlinách bežných a aj tých vzácnych, ktoré sa vyskytujú v tomto území: zubovník šupinatý, cesnačka cibuľkonosná, ruža galská, poniklec veľkokvetý, hlaváčik jarný, hadinec červený atď.. V tomto období na tejto lokalite rastie v hojnom počte práve zubovník šupinatý. Od altánku sme pokračovali cez drevenú lávku a popri vodnom toku Blh až k Malej Drienčanskej jaskyni. Jej oválne chodby vznikli dávno v minulosti krasovým rozpúšťaním vápenca podzemným vodným tokom. Jaskyňa sa spomína aj v románe Valgatha od spisovateľa Ľudovíta Kubániho. Chodník nás ďalej sprevádzal kaňonovitou dolinou vytvorenou vodným tokom Blh, ktorý pramení pod vrchom Tŕstie. V jeho blízkosti rástli sviežo zelené, mladé jedince našej najväčšej paprade perovníka pštrosieho. V tejto časti chodníka sa nám podarilo začuť výrazný spev drobného vtáčika orieška hnedého. Čakal nás krátky, ale strmý výstup ku Veľkej Drienčanskej jaskyni, ktorá je významným zimoviskom 11 druhov netopierov. Vstup do jaskyne je zakázaný, aby sa chránili tieto vzácne, jediné lietajúce cicavce. Väčšina územia Drienčanského krasu je tvorená vápencami, na jej ploche približne 16 km² sa nachádza až 42 jaskýň. Chodníkom sme sa ďalej dostali ku krasovej prepadovej jame, ktorá vznikla mechanickým zrútením časti chodby Veľkej Drienčanskej jaskyne. Pokračovali sme ďalej lesom v miernom teréne. Prechádzali sme popri misovitej krasovej jame, polosuchou dolinou a keď sa les skončil, prišli sme na pasienok s viditeľnými krasovými škrapmi. Našou poslednou zastávkou bolo ešte miesto s informačnou tabuľou o niekdajšej Drienčanskej pevnosti. Za ustávajúceho dažďa sme sa vrátili naspäť k obecnému úradu a pri rozlúčke sa na nás konečne aspoň na chvíľu usmialo slnko.

Z prírodovedného a aj krajinárskeho hľadiska patrí Drienčanský kras medzi najhodnotnejší krasový ostrov medzi Muránskou planinou a Slovenským krasom. Ak chcete spoznať aspoň sčasti jeho prírodné krásy spolu s jeho historickými zaujímavosťami, odporúčame Vám prejsť si náučný chodník Drienčanský kras. Stojí to za to!

Text: Želmíra Ružičková

Mapa: Veronika Rízová

Foto: Veronika Rízová, Želmíra Ružičková