Letná turistická sezóna je v plnom prúde a tipov na výlet sa vám núka hneď niekoľko. Na jeden nenáročný sa môžete vybrať aj v územnej pôsobnosti Správy CHKO Cerová vrchovina. Aj táto málo známa oblasť na strednom Slovensku má čo ponúknuť.

Počuli ste o Drienčanskom krase? Je to raritné územie európskeho významu, ktoré sa nachádza na južných úbočiach Revúckej vrchoviny – v okrese Rimavská Sobota a jeho geologická štruktúra je tvorená najmä vápencami, ktoré sa prejavujú vo forme špecifického krasového reliéfu. Na základe potreby prezentácie mnohých zaujímavostí tohto územia bol v minulosti vybudovaný Náučný chodník Drienčanský kras. V súčasnosti odporúčame návštevníkom absolvovať hlavne časť náučného chodníka v okruhu obce Drienčany, ktorá sa začína zastávkou číslo 4. Informačné panely opisujú prírodné, anorganické, ale aj historické a kultúrne udalosti. Pre návštevníkov sú najpútavejšími miestami Drienčanská pevnosť, Malá drienčanská jaskyňa a rôzne iné prejavy krasového reliéfu ako škrapy, závrty a krasové jazierka. Náučný chodník dopĺňajú aj iné pozoruhodnosti ako slnečné hodiny, rozprávkový labyrint a priamo v obci fara Pavla Dobšinského.

V tomto okruhu môžeme vidieť pestré územie so zachovalými ekosystémami vodných tokov, stepí a lesov.

Pre milovníkov liečivých bylín bude lákavým aj hojný výskyt materinej dúšky (Thymus serpyllum), pamajoránu obyčajného (Origanum vulgare), zemežlče menšej (Centaurium erythraea), ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum) a očianky rostkovovej (Euphrasia rostkoviana)  v suchomilných trávinnobylinných a krovinových porastoch.

Z drevín má v krovinových porastoch typické zastúpenie trnka obyčajná (Prunus spinosa), drieň obyčajný (Cornus mas), lieska obyčajná (Corylus avellana) a svíb krvavý (Swida sanguinea). V teplomilných lesných spoločenstvách môžeme nájsť dokonca karpatský endemit hrachor sedmohradský (Lathyrus transsilvanicus). 

Nachádzajú sa tu aj viaceré orchidey ako napr. vstavač purpurový(Orchis purpurea), prilbovka biela (Cephalanthera damasonium) alebo kruštík širokolistý (Epipactis helleborine). 

Koryto Blhu lemujú brehové porasty najmä s jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), ktoré poskytujú vhodné podmienky pre náš najväčší druh paprade – perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris).

Vlhkomilné spoločenstvá sa vyskytujú aj v okolí krasových jazierok, ktoré v súčasnosti často presychajú, avšak nájdeme tu vzácnu mätu sivú (Pulegium vulgare).

Z fauny sa tu nachádzajú významné druhy bezstavovcov ako fuzáč alpský (Rosalia alpina) a roháč obyčajný (Lucanus cervus).

Spoločenstvá tečúcich vôd obývajú ryby ako pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), pstruh potočný (Salmo trutta), lopatka dúhová (Rhodeus amarus), jalec obyčajný (Leuciscus leuciscus) a jalec hlavatý (Leuciscus cephalus). Na takéto rybnaté toky  sa viaže aj výskyt vydry riečnej (Lutra lutra). Pre vlhké prostredie je typická aj kunka žltobruchá (Bombina variegata).

Lesné ekosystémy poskytujú vhodný biotop aj pre vtáctvo. Môžeme v nich pozorovať žlnu zelenú (Picus viridis), tesára čierneho (Dryocopus martius), ďatľa obyčajného (Dendrocopos medius), dudka obyčajného (Upupa epops), glezga obyčajného (Coccothraustes coccothraustes) a iné.  Pre Drienčanský kras je taktiež bežný aj výskyt rôznych druhov netopierov.

Text a foto: V. Rízová, J. Melicher – Správa CHKO Cerová vrchovina

Editácia: ŠOP SR