V období od júna 2017 do júna 2019 prebieha v územnej pôsobnosti Správy CHKO Cerová vrchovina výskum a monitoring migračných biokoridorov v okrese Lučenec a Rimavská Sobota v rámci medzinárodného projektu Transgreen. Projekt prispieva k vytvoreniu bezpečnejšej cestnej a železničnej dopravnej siete v Karpatoch, ktorá by mala byť šetrná k biodiverzite územia na základe optimálneho plánovania, vytvorením konkrétnych dopravných riešení a zdieľaním skúseností a poznatkov.
Údaje sú získané priamym terénnym výskumom a tieto dáta budú použité pri návrhu vytvorenia bezpečnej dopravnej siete v okrese Lučenec a Rimavská Sobota. Momentálne je plánovaná výstavba rýchlostnej cesty R2 zo smeru Zvolen – Košice. Preto je potrebné myslieť aj na migrujúce živočíchy a zabezpečiť im voľný pohyb a predísť tak akejkoľvek fragmentácii biotopov. Do projektu boli zaradení pracovníci Správy CHKO Cerová vrchovina – zoológ Mgr. Csaba Balázs, strážkyňa Bc. Jana Garayová a externí zamestnanci.
V súčasnej dobe sa stretávame s obrovským problémom v rámci Slovenskej republiky, ale aj okolitých štátov a to s rapídnym nárastom dopravných sietí, ktoré spájajú jednotlivé regióny. Na jednej strane ide o pozitívny dopad pre rozvoj regiónu, teda zlepšenie kvality života obyvateľov, vytvorenie podmienok, ktoré zabezpečia dlhodobý rozvoj podnikania, priemyslu v regiónoch ako aj zvyšovanie pracovných príležitostí. Práve pri tomto všetkom, zabúdame na ochranu prírody a jej diverzitu. Výstavba takýchto veľkých líniových stavieb v krajine sa často-krát dotýka významných území, ktoré slúžia ako migračné trasy pre voľne žijúce živočíchy.
Dopravné siete, či už cestná, alebo železničná rozdeľujú krajinu na malé ostrovčeky (tzv. fragmentácia krajiny), čo má negatívny dopad na populáciu voľne žijúcej zveri. Tým sa nemyslí len samotná výstavba ciest a železníc, ale aj opatrenia, ktoré majú predísť kontaktu živočícha s automobilom. Pri vysokej koncentrácii dopravy hrozí, že môže dôjsť k vyššej nehodovosti. Mnohokrát sa používa výstavba oplôtkov pri diaľniciach a rýchlostných komunikáciách. Tento spôsob ochrany nemá pozitívny vplyv, ale negatívny. Týmto nedôjde k úhynu živočíšstva vplyvom automobilov, ale pre nedostatok priestoru, voľného pohybu – migrácie, možnosti reprodukcie (výmena kvalitnej genetickej informácie) má za následok, že populácia daného druhu degraduje. Preto pri výstavbe a plánovaní ciest treba myslieť aj na voľne žijúce živočíchy.
Slovensko leží v strednej Európe a je charakteristické hornatou krajinou. Všetky geomorfologické celky Slovenska patria do začlenenia Panónskej panvy a Karpát. Karpaty sú jedno z najväčších pohorí v Európe. Ich oblúk s dĺžkou takmer 1 500 km prekračuje hranice ôsmich štátov, t.j. približne plocha s rozlohou 210 000 km². Karpaty sú unikátny ekosystém a majú výnimočne vysokú biologickú diverzitu. Z hľadiska zoologického aspektu, je tu výskyt chránených alebo ohrozených druhov živočíchov európskeho významu, napr. medveďa hnedého (Ursus arctos), vlka dravého (Canis lupus), rysa ostrovida (Lynx lynx) a môžeme sem zaradiť aj mačku divú (Felis silvestris), ktorá je v súčasnosti obeťou práve cestných komunikácií. Pre tieto živočíchy je dôležitá migrácia pre zachovanie zdravej populácie.
Súčasťou práce bol fyzický zber dát a materiálu priamo terénnym výskumom uhynutých živočíchov (určenie taxonomickej jednotky, zápis geografických súradníc a tvorba fotodokumentačného materiálu). Ďalšou časťou terénneho výstupu bolo priame vyhľadávanie a zaznamenávanie migračných biokoridorov v blízkosti cestnej komunikácie, ich určenie na základe pobytových znakov zveri (napr. stopy, trus, srsť, ležoviská, otery na kmeňoch stromov), alebo priamym vizuálnym pozorovaním zveri.
Nedávno vyšla ako súčasť výstupu projektu publikácia Katalóg opatrení pre zabezpečenie priechodnosti dopravnej infraštruktúry pre živočíchy v pilotnom území Cerová vrchovina – Slovenský kras – Prešov – Vihorlat, v ktorej sú zahrnuté výsledky z monitoringu v rámci projektu. Okrem popisu kritických miest t.j. miest častých kolízii živočíchov a dopravy v nej môžeme nájsť aj navrhované opatrenia na predchádzanie týchto kolízii. Viac informácii TU
Text: Lukáš Wittlinger
Foto: L. Wittlinger, Mgr. Csaba Balázs, zoológ ŠOP SR, Správy CHKO Cerová vrchovina