Bobor vodný (Castor fiber) je na Slovensku chránený živočích a podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, je zaradený v prílohe č. 4. Je teda druhom európskeho významu, na ochranu ktorého sa vyhlasujú chránené územia. Jeho stanovená spoločenská hodnota je 1380 €.  Je najväčším európskym hlodavcom, ktorý môže vážiť od 11 do 30kg. Bobor je v zásade „eko-staviteľ“– pri stavbe používa len prírodné materiály (stromy, konáre, bahno, mačinu, kamenie) a svoje prostredie si prispôsobuje tak, aby mal dostatok vody a potravy. Bobriu rodinu tvorí väčšinou päť členov. Je silne teritoriálny a rodinne založený. Živí sa výlučne rastlinnou potravou. Neloví ryby, čo si niektorí ľudia často myslia.

Stopy po činnosti bobra, tzv. pobytové znaky, nachádzame v blízkosti riek, potokov a vodných nádrží. Ide o ohryzené stromy do tvaru ceruzky, chodníčky, bobrie hate, hrádze, šmykľavky, stopy, nory a hrady. Hrady sú veľmi výrazné stavby vysoké až 3 m, ktoré môžu na prvý pohľad vyzerať, ako chaoticky nahromadené konáre, ale opak je pravdou. Stavby sú veľmi stabilné a po opustení dlho ostávajú neporušené v krajine. Hate sú tvorené konármi, bahnom, mačinou aj kamením. Jasným znamením, že hať postavil bobor sú konce konárov s odtlačkom ohryzu.

Takéto pobytové znaky nachádzame najčastejšie v okolí blízkych riek (Ipeľ, Rimava a Slaná), pri vodnatejších potokoch a v prítokových vŕbovo-jelšových porastoch vodných nádrží (Teplý vrch, Ružiná a ďalšie). Stavbou hatí a hrádzí bobor zabezpečuje zadržiavanie vody v krajine a okrem zvýšenia hladiny môže dochádzať aj k zaplaveniu okolia koryta vodného toku, čo môže pôsobiť rušivo pre prípadné poľnohospodárske využívanie susedných pozemkov. V takomto prípade je vhodné využiť zaplavené časti, ako tzv. oblasti ekologického záujmu (GREENING) v rámci poľnohospodárskych plôch.

Na odstraňovanie bobrích stavieb, keďže sa jedná o chráneného živočícha, je potrebná výnimka zo zákona. Výnimka býva povolená len v odôvodnených prípadoch. Odstraňovanie nie je žiadúce na vodohospodársky menej významných tokoch, kde nie je predpoklad ohrozenia života ľudí alebo majetková škoda vyššieho rozsahu povodňou, ktorú by zapríčinila bobria stavba.

Svojou stavebnou činnosťou spojenú so zadržiavaním vody v krajine, bobor pozitívne pôsobí na rozmanitosť ďalších druhov, ktoré láka voda. Napríklad diviaky, jelene, srnky, ale aj veľa drobného vodného hmyzu a obojživeľníkov. Hoci niekoľko stromov padne pod jeho hlodákmi, ktoré používa či už na stavbu svojich hatí a hrádzí, alebo aj ako potravu, zároveň je aj pestovateľom drevín, pretože pri príprave zásob potravy zapicháva konáriky vŕb do zeme a tým podporuje aj ich rozmnožovanie.

Bobor má nezastupiteľnú funkciu v prírode, tak ako každý živočích. Pekným príkladom je obnovenie bobrej populácie v Yellowstonskom národnom parku, kde sa o to postarali vlci. Áno, dobre čítate – vlci. Posledný vlk bol ulovený v Yellowstone v roku 1926. Od tej doby začal rapídne stúpať počet jeleňov wapiti, ktoré robili veľké škody na stromčekoch. V roku 1995 bol vlk znovu navrátený do parku a vtedy sa začala meniť krajina vplyvom tohto predátora. Počty jeleňov sa zredukovali na polovicu. Jelene sa začali zdržiavať mimo údolí, kde boli ľahkou korisťou a vegetácia v údoliach mala čas na regeneráciu. A tak prišiel aj bobor, ktorý svojou staviteľskou činnosťou robí krajinu pestrejšou a atraktívnejšou pre iné druhy živočíchov, ale aj rastlín. Preto sa tešíme, že činnosť tohto určite veľmi zaujímavého živočícha môžeme pozorovať aj v našom blízkom okolí.

Text a foto: Bc. Jana Garayová
Ilustračná grafika: Castor fiber © Vilda – Rollin Verlinde [https://www.iucnredlist.org/species/4007/115067136]