Putovanie valickou krajinou

Podujatie venované prepojeniu jedinečnej kultúry, histórie a prírody Vyšných Valíc pripravila ŠOP SR, Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s OZ Gotická cesta. Uskutočnilo sa počas druhej májovej soboty, aby sme krajinu mohli zachytiť v plnom rozkvete. V článku vám prinášame krátke zhrnutie tohto zaujímavého dňa.

V sobotu ráno sme sa zišli v agroturistickom zariadení rodiny Kalašovcov s príjemnou vidieckou atmosférou. Účasť bola pestrá – zúčastnilo sa 41 ľudí, pričom nechýbali rodiny s malými deťmi ani seniori. Hlavným cieľom nášho putovania valickou krajinou bola Deravá skala, odkiaľ sa nám naskytli malebné výhľady do málo známej Valickej doliny s pestrou krajinou pasienkov a lúk, ktoré sú dodnes obhospodarované tradičným spôsobom a aj preto sa tu stále dajú nájsť vzácne prírodné hodnoty. Tesne pred výstupom na Deravú skalu sme si pozreli miesto s pomenovaním Deškov hrad. Jedná sa o skalnú formáciu, ktorú v minulosti ľudia využívali ako obrannú pozíciu, nakoľko skalné útvary tvorili prirodzené hradby. Obidve uvedené lokality sú výsledkom vulkanickej činnosti z obdobia mladších treťohôr a pôvodne tvorili jeden celok. Charakter vulkanických uloženín v okolí Valíc ovplyvňoval Veporský stratovulkán nad Tisovcom.

Súčasný obraz krajiny Valickej doliny vytvorili generácie gazdov a pestovateľov ovocia. Táto tradícia pretrvala dodnes a miestne ovocinárstvo stále prosperuje. Históriu tohto regiónu nám pripomínajú aj fragmenty starých viníc a sadov, ktoré sú dnes už opustené. Avšak my sme si počas exkurzie ukázali, ako hľadať stopy po bohatom ovocnom dedičstve vo Vyšných Valiciach. Existenciu viníc nám v súčasnosti pripomína najmä výskyt jarabiny oskorušovej (Sorbus domestica), ktorá sa vysádzala bežne vo vinohradoch alebo v ich blízkosti. Pri jednej z valických oskoruší sme sa zastavili a priblížili si jej súčasný význam v krajine ako krajinotvorného prvku a jej význam v minulosti pri výrobe vína. Oskoruša je pôvodom mediteránny druh dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Poskytuje sladké plody s pestrým využitím, napríklad v minulosti ich šťavu používali na stabilizáciu vína a v súčasnosti sa jej plody využívajú na výrobu jedného z najdrahších destilátov v našich končinách. Plody sú malé „hruštičky“, niekto by povedal „hniličky“, výrazne sladkej korenistej chuti. Pre zaujímavosť môžeme spomenúť miestne pomenovanie oskoruše v maďarskom jazyku „kassafa“, čo v preklade znamená „košický strom“. Považuje sa za našu najstaršie pestovanú ovocnú drevinu, ktorú v súčasnosti málokto pozná. Mnoho oskoruší bolo vyrúbaných, či dokonca zničených trhavinami počas kolektivizácie v minulom storočí. V okolí Vyšných Valíc nájdeme už len malý zlomok týchto stromov. Vek jednej z valických oskoruší odhadujeme na 250 a viac rokov. Toto potvrdzuje aj 1. vojenské mapovanie Rakúsko-Uhorska , ktoré sa realizovalo v rokoch 1764-1787, pričom boli zachytené aj jednotlivé vinice. Najstaršie oskoruše na svete sa nachádzajú v Modre, ktorých obvody kmeňov sa blížia k piatim metrom.

Napriek veľkému suchu, ktoré sužuje celý stredoeurópsky región sme mali šťastie a v jednej z mnohých starých opustených viníc sme narazili na tri druhy našich domácich, zákonom chránených druhov orchideí: vstavač trojzubý (Neotinea tridentata), vstavač purpurový (Orchis purpurea) a prilbovku bielu (Cephalantera damassonium).

Medzi účastníkmi zazneli rôzne otázky a jedna z nich smerovala, či vo Valiciach máme nejaký endemický druh. Trošku odvážna otázka nás priviedla k diskusií o zaujímavom druhu hmyzu viničiarovi čiernom (Lethrus apterus), ktorý síce nie je endemický, no jeho areál pôvodu je Panónska panva s rozšírením aj do našich južných oblastí. Rozmanitá skupina účastníkov, hlavne bystré deti, ktorým nič neuniklo, „prinieslo ovocie“ vo forme nálezu niekoľkých jedincov viničiara, takže sme si mohli názorne ukázať ich „vegetariánsky“ spôsob života v podzemí. Okolie Rimavskej Soboty pravdepodobne patrí  k oblastiam s najväčším výskytom  viničiara čierneho v rámci Slovenska. V minulosti bol hojne rozšírený, dokonca aj v Čechách na južnej Morave, no dnes ho tam už nenájdeme. Paradoxne je viničiar stále evidovaný ako škodca na viniči v ČR, hoci tam už vyhynul a dokonca boli snahy aj o jeho reintrodukciu (návrat) na pôvodné stanovištia, žiaľ bez úspechu.

Našu poslednú zastávku exkurzie odborne zastrešili spoluorganizátori z  OZ Gotická cesta. V malebnom pôvodne stredovekom kostole nám sprostredkovali zaujímavý výklad a prehliadku interiéru. Spolu s drevenou renesančnou zvonicou sa kostol nachádza v opevnenom areáli s dvoma bránami z čias tureckých vpádov. Do súčasnej podoby bol prestavaný po požiari v roku 1620. Ďalšie úpravy prebiehali  roku 1777, kedy vznikol jeho interiér s kazetovým stropom a dvoma emporami. V tomto roku vznikol aj zaujímavý krov kostola hambalkovej konštrukcie, ktorý má ako jediný na Slovensku tesárske značenie formou písmen.

Deň plný nových objavov a zážitkov sme ukončili pri vynikajúcom guláši pripravenom pani Kalašovou  z miestnych surovín. Príjemné prostredie agroturistického zariadenia rozprúdilo diskusie medzi miestnymi a účastníkmi exkurzie. Na záver nám zostáva už len poďakovať všetkým, ktorí prispeli k pozitívnemu priebehu podujatia.

Text: Martin Matúš

Foto: Martin Matúš, Želmíra Ružičková