Počas prvomájového sviatočného dňa bol naším cieľom exkurzie Chránený areál Hikóriový porast, o ktorom sme si písali už v predchádzajúcom článku tu. Približne 50 nadšencov od malých detí až po seniorov prejavilo záujem o náučnú vychádzku s ornitologickým zameraním, ktorú sme pripravili v spolupráci s ornitologičkou Gemersko-malohontského múzea Monikou Gálffyovou.

Vtáčie druhy nás Monika učila spoznávať  najmä podľa ich hlasového prejavu. Pred vstupom do chráneného areálu sme ešte v obci Teplý Vrch počuli spievať penicu popolavú, trasochvosta bieleho, žltochvosta domového, stehlíka konôpkára, vrabca domového a poľného, lastovičku domovú i drozda čvíkotavého.

Vstúpili sme do tieňa Hikóriového porastu, ktorý je nemým svedkom čias posledných neštátnych majiteľov Coburgovcov. Medzi mladými lesnými drevinami sme obdivovali staré a košaté jedince dubov letných, zimných aj cerových, torzá stojacich i ležiacich mohutných kmeňov, rôzne druhy hikórii pôvodom zo Severnej Ameriky zasadené Coburgovcami koncom 19 storočia. Hikórie, ktoré sa dobre prispôsobili našim klimatickým a prírodným podmienkam sú ľahko rozpoznateľné už z diaľky najmä podľa pozdĺžne sa odlupujúcej kôry. Pod korunami stromov sme spoznávali lesné druhy rastlín kvitnúce práve v tomto období aj napriek skromnému prídelu svetla: zubačka cibuľkonosná, hluchavka purpurová, zbehovec plazivý, pakost smradľavý, lipkavec voňavý, kokorík mnohokvetý, hviezdica veľkokvetá, mednička jednokvetá, veronika obyčajná.

Počas celej vychádzky sme neúnavne pokračovali s určovaním vtáčích druhov podľa spevu a Monika neomylne menovala druhy, ktoré nám spievali nad hlavami: sýkorka veľká aj belasá, žlna sivá, muchárik bielokrký, slávik červienka, penica čiernohlavá, kolibiarik čipčavý, holub hrivnák, ďateľ veľký, oriešok hnedý (obyčajný), drozd čierny i plavý, vlha hájová, pinka lesná. Jej pútavé rozprávanie o vtáctve, o krúžkovaní, o ich ochrane nás všetkých zaujalo a čas až prirýchlo plynul. Neďaleko zvyškov kamenného múru, ktorý je spomienkou na bývalú coburgovskú oboru sme sa zastavili a trpezlivo sme čakali na Moniku, ktorá nám po chvíli priniesla „úlovky“ z ornitologických sietí: samčeka slávika červienku a samčeka penice čiernohlavej. Vzápätí  ich okrúžkovala, krátko sme si ich zvedavo obzreli, urobili niekoľko záberov mobilom a vystrašené vtáčiky mohli opäť letieť na slobodu. Bol to pre nás výnimočný zážitok.

Ďakujeme skvelej ornitologičke Monike za sprevádzanie po chránenom areáli s možnosťou zoznámiť sa najmä s jeho vtáčími obyvateľmi. Otázky dendrologické, botanické, k histórii, ochrane Chráneného areálu Hikóriový porast, ale i k všeobecnej ochrane prírody ochotne zodpovedali pracovníci Správy CHKO Cerová vrchovina a veríme, že k spokojnosti účastníkov.

Text a foto: Želmíra Ružičková