Rehabilitovanie sokolov myšiarov v chovnej stanici Rimavská Sobota

Obdobie začiatku leta je pre všetky chovné a rehabilitačné stanice veľmi rušným obdobím. Hlásenia o tzv. „vypadnutých mláďatách“ sú na dennom poriadku. Jedným z najpočetnejších druhov živočíchov, ktoré sme túto sezónu rehabilitovali bol sokol myšiar (Falco tinnunculus) – ľudovo nazývaným poštolka. Dva juvenilné jedince k nám boli prinesené priamo na Správu a jeden prípad bol riešený pracovníkom ŠOP SR v Číži. Rehabilitované jedince boli v našej chovnej stanici dva týždne. Počas tejto doby boli okrúžkované členkou Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko RNDr. Monikou Gálffyovou (za čo  jej ďakujeme) a následne vypustené do prírody. Údaje z krúžkov môžu ornitológom a ochrancom prírody poskytnúť cenné informácie o prežívaní druhu.

Zvýšený počet riešených prípadov sokolov myšiarov v tomto roku nevieme jednoznačne odôvodniť, no môžeme ho konštatovať na základe pôsobenia viacerých faktorov. Najpravdepodobnejšie to môže byť dobrá sezóna hrabošov. Nevylučujeme ani pozitívne zmeny vo využívaní pesticídov v poľnohospodárstve ako aj zvýšený záujem verejnosti o problematiku. Bez podrobných výskumov však nevieme určiť presnú príčinu zvýšeného množstva prípadov.  Okrem sokolov myšiarov sa u nás často zotavujú aj myšiaky hôrne, myšiarky ušaté, belorítky domové, dažďovníky tmavé či bociany biele. V niektorých  menej závažných situáciach sme prípady vybavili telefonicky a ohlasovateľom poskytli množstvo rád a konzultácii.

Najrizikovejším obdobím pre mláďatá je obdobie, keď opúšťajú svoje hniezdo (v prípade sokola myšiara to môže byť aj kvetináč na balkóne) a vydávajú sa na prieskum okolia. Najprv sa rozptyľujú  po okolitých konároch, neskôr po okolitých stromoch a budovách, odkiaľ si hlasom dožadujú potravu od svojich rodičov. Práve v období, keď sa mláďatá rozlietavajú a sú už mimo svojho hniezda, dochádza k situácii, kedy jedinec spadne na zem, pričom takýto nález mláďat ľudia považujú za “vypadnuté mláďa“.

Pokiaľ nie je mláďa viditeľne zranené, choré alebo vyčerpané, je kontraproduktívne ho umiestňovať do voliéry. Rodičia ho majú pod kontrolou a dokrmujú ho. Chceme Vám preto znovu pripomenúť, že mláďatá v takomto veku netreba brať domov. Ak sa jedinec nachádza na zemi, je potrebné ho preložiť na vyvýšené miesto, mimo dosah mačiek a psov. Vo väčšine prípadov riešime vzniknuté situácie radou alebo konzultáciou.  Každý druh má svoje špecifiká a poskytnutie kvalitných informácií ohľadom okolností nálezu a zdravotného stavu jedinca alebo jeho opisu zo strany verejnosti môže viesť k jeho úspešnej záchrane.

Za hendikepovaného chráneného živočícha sa považuje chránený živočích, ktorý v dôsledku poranenia, poškodenia, choroby, straty rodiča alebo iných okolností nie je schopný dočasne alebo trvalo samostatne prežiť vo voľnej prírode.

Chránenými živočíchmi sú jedince druhov európskeho významu a druhov národného významu, ktoré Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ustanovilo všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené živočíchy (príloha č. 6 A, B a príloha č. 32 Vyhlášky MŽP SR č.  24/2003) a taktiež aj jedince všetkých druhov voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskej únie (§ 33 ods. 1 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z.).

V prípade hlásenia poranených chránených živočíchov v našej územnej pôsobnosti (okres Rimavská Sobota, Lučenec a Poltár) volajte na telefónne číslo 0903 298 145.

Text: M. Krajči, C. Balázs

Video: Z. Šántová