Pasienkové lesy

Jednou z významných foriem historického využívania krajiny boli pasienkové lesy. V územnej kompetencii Správy CHKO Cerová vrchovina sa nachádzalo hneď niekoľko takých lokalít, či už v Juhoslovenskej kotline alebo na úpätiach Cerovej a Revúckej vrchoviny. Otvorené svetlinové lesy sú u nás jedným z druhovo najbohatších biotopov, pretože predstavujú domov druhov viazaných nielen na lesy ale predstavujú aj domov pre druhy, ktoré potrebujú otvorené stanovištia. Otvorené lesy taktiež hostia druhy, ktoré potrebujú pre existenciu stromy, ale v zapojenom lese neprežijú. Rôzna mozaikovitosť sukcesných štádií je pre ne typická ako aj prirodzený režim disturbancií. Tie v praveku predstavovala megafauna – veľké spásače, neskôr polodivé kone, zver, no v súčasnosti išlo najmä o hospodárske zvieratá – ošípané, ovce, kozy kravy a kone.

Otvorené pasienkové lesy postupne od druhej polovice 20. storočia pomaly zanikajú a s nimi aj ne viazané druhy. Často-krát potom prežívajú na sekundárnych stanovištiach ako sú  napr. okraje lesov, v krovinatých spoločenstvách, v poľovných oborách alebo v lesostepných spoločenstvách, kde razantnej sukcesii bráni plytká pôda a xerotermný charakter. Dôvodom zániku pasienkových  lesov sú celospoločenské zmeny. Jednou z citeľných zmien bolo postupné obmedzovanie až lokálne aj zákazy pastvy v lesoch od 16. storočia, ktoré vyvrcholili reguláciou pasenia v lesoch, ustanovenej v Tereziánskom lesnom poriadku v roku 1769. Ďalej mala obrovský vplyv na pasienkové lesy intenzifikácia lesného hospodárstva v priebehu 20. storočia, kolektivizácia a následná intenzifikácia poľnohospodárstva.

V súčasnosti je pastva na lesných pozemkoch zakázaná v zmysle § 31, ods.1, písm. n) zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Do pamäti krajiny sú však silne zapísané aj tieto fragmenty pasienkových lesov. Tie nenápadne dožívajú uprostred intenzívne obhospodarovaných lesov, alebo v zarastených prírodných rezerváciách, avšak ich prítomnosť ľahko prezradí okrem vysokého veku najmä košatejší vzhľad. Oveľa zachovalejšie fragmenty pasienkových lesov sa nachádzajú na obhospodarovaných pasienkoch, avšak niekedy je ťažko rozlíšiť či ide o pasienkový les tzv. panónsky háj alebo už o pasienok s hŕstkou solitérnych drevín. Súčasná dotačná politika žiaľ tiež nepodporuje kvôli zníženej výmere prítomnosť drevín na lúkach a pasienkoch. Paradoxne naopak veľa pasienkových lesov ako aj pastvín v dôsledku opustenia obhospodarovania zarastá. Pevne však veríme, že v budúcnosti budú takéto agrolesné ekosystémy podporované.

 

Porovnanie ortofoto snímok z roku 1950 a 2017. Postupná premena pasienkového lesa na zapojený les pri Cinobani.                                                                                           Zdroj: http://mapy.tuzvo.sk/hofm/Default3.aspx

 

Porovnanie ortofoto snímok z roku 1950 a 2017. Príklad intenzifikácie lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, ktorou zanikol pasienkový les pri Ružovej osade.      Zdroj: http://mapy.tuzvo.sk/hofm/Default3.aspx

 

Porovnanie ortofoto snímok z roku 1950 a 2010. Príklad mierne zachovalého fragmentu pasienkového lesa s časťami premenenými na lesné porasty v Revúckej vrchovine.                                                                                                                                                                                     Zdroj: http://mapy.tuzvo.sk/hofm/Default3.aspx

 

Porovnanie ortofoto snímok z roku 1950 a 2010. V dôsledku intenzifikácie lesného hospodárstva, ale aj konzervatívneho prístupu ochrany prírody zanikol svetlinový charakter lesa postupným sukcesným zarastaním v PR Horný červený les, ktorý bol hniezdiskom krakle belasej.         Zdroj: http://mapy.tuzvo.sk/hofm/Default3.aspx

 

Text: J. Melicher

Foto: Jakub Melicher, Jozef Melicher