V rámci projektu veľké šelmy 2 aktivity C3 sme monitorovali pomocou fotopascí faunu v centrálnej časti chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Fotopasce sme nastavovali v období roku 2018 a 2019 na miestach s najväčšou pravdepodobnosťou vyfotenia mačkovitých šeliem. Počas monitoringu sme zachytili bežné druhy ako líška hrdzavá (Vulpes vulpes), jazvec lesný (Meles meles) a kuna lesná (Martes martes). Zaznamenali sme taktiež zvýšenú aktivitu raticovej zveri – hlavne diviačej (Sus scrofa) a muflónej (Ovis aries musimon), avšak aby sme mohli spoľahlivo hovoriť o nadmerných stavoch raticovej zvery je potrebné urobiť rozsiahlejší monitoring.
Z našich mačkovitých šeliem bola často zaznamenaná mačka divá (Felis silvestris) resp. krížence mačky divej a mačky domácej (Felis catus). Spoľahlivo sa dajú rozlíšiť na základe genotypu. U divo žijúcej zveri sa DNA najčastejšie získava z trusu jedincov, no kedže si mačka svoj trus obvykle zahrabáva, je tento spôsob komplikovaný. Odber vzoriek DNA z mačky divej je v súčastnosti robený z kadáverov uhynutých pri cestách. Problematika kríženia mačky divej s mačkou domácou je na slovensku málo preskúmaná, preto vačšina odbornej verejnosti rozlišuje mačku divú na základe fenotypových (vonkajších) znakov. Má na prvý pohľad zavalitejšiu postavu ako mačka domáca, najmä vďaka dlhšej a hustejšej srsti. Mačka divá má tiež väčšiu hlavu s dlhými fúzmi a menšími ušami. Je sfarbená do sivohneda až sivožlta, s výraznými ryhami na chrbte, chvoste a nohách. Na chrbte je výrazný tmavý pás, brucho býva krémovo žlté.
Od zdivočenej mačky domácej ju možno odlíšiť najmä podľa chvosta – chvost mačky divej je kratší ako polovica dĺžky jej tela, po celej dĺžke huňatý a pred koncom má 3-4 pruhy, kým zdivočená mačka domáca má chvost dlhší ako polovicu dĺžky svojho tela, postupne sa zužuje a má väčší počet pruhov na konci. Podľa publikácie (Hell, Sládek: Trofejové šelmy Slovenska, 1974) je pomerne spoľahlivým odlišovacím znakom mačky divej od domácej objem mozgovej kapacity lebky. Mačka divá má kubický obsah mozgovne 32-50 cm3, mačka domáca 20-35cm3. Pri lebkách s obsahom 32-35 cm3 treba zistiť pomer medzi celkovou dĺžkou lebky a obsahom mozgovne. Lebka s indexom vyšším ako 2,75 patrí mačke domácej, s nižším mačke divej. Zaujímavý je aj iný znak: dĺžka čreva mačky divej obyčajne nedosahuje 1,5 metra, kým mačka domáca ho má vždy dlhšie. V minulosti sa výskum robil z odlovených jedincov alebo obsahov ich brušnej dutiny (vývrh). V súčastnosti patrí medzi poľovnú zver, ale je celoročne chránená.
Mačka divá je v území CHKO Cerová vrchovina málopočetným, ale celoplošne rozšíreným druhom. Žije samotárskym spôsobom života, výnimkou je obdobie párenia a výchova mláďat. Kocúr sa na ich výchove nepodieľa. Z lesných biotopov vyhľadáva časti s vyšším výskytom skál. Predpokladalo sa, že cez deň odpočívajú v opustených líščích norách, v dutinách alebo rázsochách stromov, v skalných trhlinách, pod vývratmi stromov alebo v hustých krovinách, no z pozorovaní vyplýva, že je aktívna aj cez deň. Tak ako aj iné mačkovité šelmy sa rada vyhrieva na slnku. Ich potravu tvoria drobné hlodavce, vtáky, hmyz, plazy. Mačky sa v prírode dožívajú 10 až 15 rokov.
Našu najväčšiu mačkovitú šelmu rysa ostrovida (Lynx lynx) sa nám zatiaľ v tomto území nepodarilo zaznamenať. Predpokladáme, že vybudovaním rýchlostnej cesty R2 zostane konektivita územia neporušená a mladé jedince našej najväčšej mačkovitej šelmy budú vedieť migrovať zo severnej zdrojovej populácie ďalej na juh.
Text, foto, video: M. Krajči